„Súčasná politika je v hlbokej kríze. Nedokáže ani formulovať, ani uskutočňovať dlhodobejšie celospoločenské ciele. Nerezonuje s verejným záujmom. Stáva sa politikou nezáujmu, ktorá sa obmedzuje na privlastňovanie a zneužívanie verejných zdrojov a uspokojovanie osobných cieľov. Verejnosť na toto tragikomické predstavenie reaguje bezradnou ľahostajnosťou. Nefunguje už ani napodobňovanie Západu, pretože aj tam majú podobné problémy. Naša kríza je aj krízou Západu.“ To sú prvé vety z knihy Politika nezájmu: Česko a Západ v krizi. Napísal ju Petr Drulák, profesor politológie na Karlovej univerzite. Za knihu roka ju v ankete Lidových novín označil Petr Pithart.
Autor rozoznáva po nežnej štyri obdobia demokratického vývoja: eufóriu, blúznenie, vytriezvenie a úpadok. Podľa Druláka krízu zapríčinil trhový fundamentalizmus. V réžii apoštolov neoliberalizmu. Krízu prehĺbil liberálny individualizmus a nový výklad racionality. V ostatných desaťročiach sa presadili dve liberálne školy: škola prospechu a škola spravodlivosti.
Škola prospechu (Hayek) spája slobodu s efektivitou. Spoločnosť vníma ako trh, v ktorom slobodní ľudia sledujú vlastný prospech a tým prospievajú aj celej spoločnosti.
Škola spravodlivosti (Rawls) spája slobodu s normami. Spoločnosť chápe ako systém noriem a inštitúcií, v ktorom sa rozumní ľudia dokážu dohodnúť. Tak, aby uchovali slobodu i rovnosť (šancí).
Živelné „hayekovské“ procesy trhu, ak nie sú korigované, vytvárajú spoločnosť, v ktorej sa sloboda stáva privilégiom tých, ktorí si ju môžu kúpiť. Dôsledok: úpadok slobody a rozklad spoločnosti. Podľa Rowlsa trh, ak má fungovať spravodlivo, mal by rešpektovať isté netrhové podmienky. Názor prvých na spoločnosť sa krúti okolo pojmu slobody. Názor druhých okolo slobody a rovnosti. Obe školy však obchádzajú bratstvo/solidaritu, bez ktorých spoločnosť, a teda ani sloboda a rovnosť, nefungujú. V oboch prípadoch im uniká základný prvok bratstva - mystické prekonávanie individualizmu.
Demokracia a trh sú dôležité prostriedky uskutočňovania slobody, rovnosti a bratstva. Nie sú však, samy osebe, cieľom. Oba mechanizmy sú sebadeštruktívne. Preto ich treba korigovať. Zvnútra i zvonka. Stranícku demokraciu, ktorá ničí občiansku spoločnosť, môže korigovať kvalifikovaná kontrola zdola a občianska neposlušnosť. Pokiaľ ide o trh: Drulák rozlišuje „spoločnosť s trhom“, ktorá sa plne osvedčila, a „trhovú spoločnosť“, ktorá predstavuje sebazničujúcu utópiu. Trhovú spoločnosť treba zušľachťovať presadzovaním solidarity, ochrany verejného priestoru, práce, prírody a kúpnej sily. Ale aj pestovaním netrhových alternatív redistribúcie a reciprocity.
