V situácii, keď sa počet slobodných celoplošných médií zredukoval na tri, je kampaň premiéra snahou o zastrašenie.
Šéfredaktor týchto novín sa pokúsil o profesionálny zmier s premiérom. Priznal určité „nedorozumenia“ či dokonca „chybu“ v kauzách Ukrajina a Rusovce.
Robert Fico dostal luxusný priestor na „odpoveď“. Nezaslúži si ho.
To premiér potvrdil nielen tým, že reflexiu s podanou rukou novín zmietol ako „pokus za každú cenu obhájiť nepravdivé skutkové tvrdenia“. Svoj vlastný vzťah k pravde predviedol Fico v plnej paráde na tretej kauze, v ktorej mu bolo explicitne preukázané, že sa, ehm, mýli.
Namiesto toho, aby uznal, že so štyrmi biliónmi na záchranu bánk jednoducho prestrelil, bránil sa perfídnym útokom: „Typické pre denník SME je, že ak sa mu nepáči nejaký údaj, tak ho bez váhania označí za totálnu hlúposť.“
Dobre si všimnime priepastný rozdiel v ľudskom aj profesionálnom formáte dvoch strán sporu. Kým jedna hľadá chyby u seba, druhá – s dôverou v krátku pamäť či bezvedomie publika – trvá na nezmysle aj za cenu, že vedome šíri dezinformáciu. Pričom tá profesionálna stránka tne až do živého, keďže ide o premiéra.
O „štyroch biliónoch eur, ktoré museli štáty vynaložiť na záchranu bánk“ hovoril totiž Fico jedným dychom s informáciou o takzvanom rezolučnom fonde (bankovej únie), ktorého konečná kapacita má byť 55 miliárd eur. Teda sedemdesiatkrát menej.
Nejde o to. Prípady, ktoré Ficovi tento denník tak zhnusili, sú bežnou súčasťou mediálnej prevádzky. Keby nebol zahľadený len do seba, zistil by, že slovenská mediálna krajina je plná editorských zlyhaní nepomerne horších než napríklad nie najpresnejšia veta o jeho vzťahu k Janukovyčovi.
Takisto bežné sú vo svete angažované noviny, ktoré sa ani netvária, že stoja rovnako blízko ku každej strane. Zvlášť Fico by o tom niečo vedieť mohol, veď tlačový orgán ústredného výboru strany Smer-sociálna demokracia - Pravda - ozaj nepredstiera, že rovnako drahá ako Smer je mu napríklad SaS.
Ak má premiér pocit, že vzťah SME k nemu nie je dosť vrúcny, možno je to tým, že ho vníma ako ohrozenie hodnôt, ktoré si cení. Napríklad slobody.
A sme pri jadre veci. V situácii, keď počet slobodných celoplošných médií – elektronických aj printových – sa na Slovensku zredukoval na tri, je kampaň a bojkot predsedu vlády snahou o zastrašenie jedného, toho najsilnejšieho z nich.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7067011" url-type="sme-article"]Zatiaľ najviac prekvapil spôsob, akým sa Ján Čarnogurský vyhraňuje voči Robertovi Ficovi, píše Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7067001" url-type="sme-article"]Maďarsko prehlbuje svoju závislosť od Ruska, píše Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7067004" url-type="sme-article"]Pardon väzneným kritikom Kremľa bol skôr než podanou rukou len hrou, píše Tomáš Gális[/content]
