Primátor nepochopil svoju funkciu manažéra, natiera múriky a ukazuje infantilné obrázky električiek.
Keď som naposledy písala o tom, ako je naša krajina zanesená reklamnou špinou, ozvalo sa mi veľa podobne rozhorčených ľudí.
Aby toho nebolo málo, kolega Mlynko – stojac spolu na križovatke pred hlavnou stanicou v Bratislave – snažil sa upriamiť moju pozornosť na to, čo sa pomedzi tie optimistické farebné plochy nesmelo a občas nebezpečne vykláňa – stĺpy verejného osvetlenia, trolejové stĺpy, smetiaky, obrubníky, dopravné značky, lavičky, chodníky, všetky tie drobnosti, ktoré robia mesto mestom.
Hrdzavé, rozbité, nefunkčné, polepené a špinavé. A to všetko na pozadí betónových múrov natretých veselou žltou farbou a pár ozrutných megabordov, jediných objektov v okolí stanice, o ktorých sa dá povedať, že sú nové a poctivo urobené.
Keď sa blížili majstrovstvá sveta v hokeji, stanicu oblepili samolepkami s dizajnom z minulého storočia a prehnité stĺpy obalili nejakou umelou hmotou, aby sme sa za bránu do hlavného mesta nemuseli pred turistami hanbiť.
