Píše Mikuláš Huba,
nezávislý poslanec NR SR,
vedecký pracovník Geografického ústavu SAV
Na Žitnom ostrove síce máme naozaj veľa vody, ale Slovensko má problém s jej nerovnomerným rozložením na celé územie. Okrem toho pokračuje pokles hladiny podzemných vôd pre jej nadmerné využívanie poľnohospodármi.
Aj keď si o úprimnosti motívov časti aktérov neraz až hysterickej diskusie o vode a jej plánovanom vývoze zo Slovenska nerobím ilúzie a predbiehanie sa v tom, kto je väčším ochrancom našej vody, ma viac znechucuje, ako teší, považoval by som z mojej strany za neprofesionálne, keby som nereagoval aspoň na to, čo sa na túto tému dosiaľ objavilo na stránkach SME.
Dosiaľ posledným relevantným vstupom do tejto diskusie je článok môjho staršieho kolegu a spolupútnika Lászlóa Miklósa, ale nepriamo budem reagovať aj na niektoré predchádzajúce príspevky na tému vody a jej vývozu do zahraničia okrem tých, ktoré odzneli v parlamente, lebo k tým som sa snažil vyjadriť priamo „na mieste činu“.
Problém je s kvalitou vody
V prvom rade by som Lászlóovi Miklósovi dal za pravdu v tom, že politikov pramálo zaujíma názor odborníkov, ako aj v tom, že opäť ide viac o politiku a ideológiu ako o hľadanie objektívnej pravdy a skutočnú obavu o osud vody.
Ak by totiž skutočne išlo o vodu, museli by sme jej venovať oveľa väčšiu, dlhodobejšiu a systematickejšiu pozornosť, a nielen využiť/zneužiť na vlastné zviditeľnenie sa chvíľu, keď vláda príde s kontroverzným návrhom zákona do parlamentu.
Zároveň ma znepokojuje postoj a tón, ktorý v tejto diskusii a v príspevkoch publikovaných v SME prevažuje
