Nejaký mladík v televízii kričal, že Povstanie nemalo zmysel. Mal som pocit, že si myslí, že čím hlasnejšie bude hovoriť, tým viac bude mať pravdu.
Ak by to bolo tak, najviac pravdy by bol mal Hitler, lebo ten kričal furt. Tomu mladíkovi nechýbalo sebavedomie. Chýbalo mu čosi iné. Môžete trikrát hádať čo.
Nebudem sa hádať o zmysle Povstania, sú udalosti v dejinách národa, na ktoré nejestvuje rovnaký názor. Ani Poliaci nie sú jednotní v pohľade na Varšavské povstanie.
Jedni tvrdia, že to bolo zbytočné krviprelievanie, druhí hovoria, že to bolo morálne víťazstvo a tretí, že mohli v pravej chvíli zasiahnuť Rusi, ale nezasiahli, lebo sa im hodilo, že Poliaci vykrvácajú.
Keď ide do tuhého, realisti neriskujú, lebo nejdú do vopred prehraného boja. Hrdinovia do neho idú, hynú a národ potom na nich spomína. Aspoň by mal spomínať, nezabúdať. Veď hrdinstvo je pre realistu naozaj nezmyselným činom.
Načo sa upálil Palach?
