Diskusia k článku: Realistov je veľa, hrdinov nie. Treba ich uznávať

Ale? Takze uz si ta preklepli viaceri ? A nie je to potom skor tym, ako a co ty sam pises, nez uchylkou, ktoru pripisujes „kadrovnikom“? Co ak si nespravodlivy a ide len o vsetecnych zvedavcov, ktorych zvedavost si ty sam svojim prejavom vzbudil? Ako v tvojej prvej reakcii v tejto diskusii, kde sustredujes pozornost na seba sameho, ked dvakrat opakujes, ze ty sam si ani nemohol moralne zlyhat „ Mňa by nikdy neoslovili , aby som podpisal ... “ a tak si to ani nikdy neurobil „Mal som šťastie, že som nikdy nebol postavený pred otázku: Podpíšeš?“ a potom pokracujes s vasnivym nasadenim ( ktore sa mi aj v pripade apologetiky zda neprislusne), az s takym, ze otazka tvojej osobnej angazovanosti a citovej motivacie zacala na mna vystrkovat svoje rozky. A kedze na rozdiel od ostatnych, ktorymi za to otvorene pohrdas, ty sam hrdo uvadzas svoje meno aj priezvisko, a na dovazok aj svoje meno tretie, musis znasat nielen zasluhy a slavu, ale aj verejne rizika s tym spojene. Ocakaval by som, ze niekto, ako ty, kto obetuje cas a sily na viac ako 27 000 prispevkov pre napravu sveta tym, ze sa, ako pises „ naozaj čini a ***** do všetkého“ bude chapat aj to, ze sam zopar reakcii vyvola , ze nebudu len oslavne, ale aj kriticke a dokonca aj osobne( kedze sa zbabelo neskryva za pseudonym) a aj nespravodlive. A bude na to vsetko pripraveny. Cakal by som, ze ho to, prislusnika starej gardy, za ktoru sa ocividne povazuje, nevyvedie z konceptu . Ale vyviedlo. A tak som sa teda na teba pozrel. Viem, ze je to nepekne, urobil som to doteraz len parkrat, nevyzivam sa v tom, ako si o mne zrejme myslis. Ako som ti neskor zvlast napisal, naozaj som kvoli tebe dufal, ci uz mi veris, alebo nie, ze tam nic zvlastne, ziadne potvrdenie nenajdem . Ale Bingo! Nieco som nasiel a bol som z toho perplex - najma v suvislosti s tym, co a ako si pisal. Pomyslel som si o tebe velmi nepekne veci, ale neklikal som dalej, NESTUDOVAL som dalsie odkazy, NELUSTROVAL som vtedy do detailov predmetnu oskenovanu stranu. N emal som zas az taky silny motiv, ako si mal celkom pochopitelne ty, a tak som vtedy neprisiel na to, ze kontext s tebou naozaj nesedi, ako si som zistil az po tvojom upozorneni. Ale to ma neospravedlnuje, v takej vaznej veci som mal byt doslednejsi, lebo keby som bol empatickejsi, mohol som si uvedomit, ze aj humorne ladena narazka na tuto temu sa ta moze velmi dotknut. Chce sa mi (zlomyselne, viem) dodat, ze najma v pripade, ak by to o tebe bola pravda. Ale nedomyslel som to predtym, ako som si skusmo „vtipne“ rypol. Podla reakcie som pochopil, ze som vlastne tazko zatal, lebo v dalsich vymenach si reagoval zvlastne zaujimavo, zacal si ma hodnotit ako cloveka a dal si mi privlastok. A nasledne si dokonca zacal kliat, aj ked, zrejme z vrodenej delikatnosti, len vyhviezdickovane. Potom som ta uz celkom vazne podozrieval zo zleho svedomia, z toho, ze mas s tym zaznamom poriadny citovy problem a nechapal som, ako moze niekto s maslom na hlave dokonca perfidne volat po lustraciach – vies, to tvoje : „ ...Medzi nimi boli aj takí, ktorí robili nadprácu, na tých by sa malo svietiť ...“ Ale aspon ma to vsetko nakoniec donutilo naozaj poriadne sa pozriet na tu stranu so zaznamom a presvedcil som sa, ze ten kontext dalsich zaznamov vylucuje, aby sa ten zaznam tykal teba. A zahanbil som sa. Este raz sorry, kamo, naozaj uprimne lutujem, ze som ti ublizil, ale uz to nezmenim.