Axióma, že za všetko, čo je tu zlé, môžu politici, je síce široko uznávaná, ale hlboko nepravdivá. Lebo aj sféry, v ktorých volení predstavitelia ľudu nemajú rozhodujúci vplyv, sú postihnuté rovnako ako svet politiky. Týka sa to aj vysokých škôl.
V posledných rokoch ako keby niektoré „alma mater“ súťažili, na ktorej sa dá prísť k titulu ľahšie a za vyššie školné. Zárobková činnosť niektorých univerzít pripomenula starú zásadu z éry socializmu, že každý kradne na svojom pracovisku.
Ak sa doteraz škandály s udeľovaním titulov týkali iba rodákov, najmä tých, ktorí svoje hodnosti nadobudli najskôr v mimoakademickom prostredí, teraz sa situácia zmenila.
Slovensko už nie je len rajom pre miestnych titulochtivých funkcionárikov, ale dokázalo preraziť aj na medzinárodnej scéne.
Všetko sa začalo nenápadným a veľmi nešťastným ustanovením v slovensko-poľskej medzivládnej dohode (2005), že slovenský titul docenta možno považovať za rovnocenný s poľským titulom habilitovaného doktora.
Pritom jediné, čo majú spoločné, je to, že ich nadobudnutiu predchádza habilitačná prednáška uchádzača. Pretože u nás je oveľa ľahšie získať titul docenta, ako sa stať v Poľsku habilitovaným doktorom, na desaťročie sa stala zo Slovenska „továreň na
