Bratislava má reálnu šancu vytvoriť dopravný nosný systém. Jej vedenie však nepochopiteľne chce dať peniaze do iného pochybného projektu.
schemy a mapky
nejake schemy a mapky k teme: http://petrzalka.otvorene.sk/M... . Niektore fakty a problemy nebolo mozne v clanku z priestorovych dovodov plne objasnit. ak su otazky, nieco nie je jasne, napisem v diskusii. dakujem.No, akosi ma ten Váš link
k žiadnym obrázkom nedoviedol. Je chybný.funkcny link
http://petrzalka.otvorene.sk/M... ospravedlnujem sa, tento by mal fungovatĎakujem, toto už fak funguje
len tie mapky sú dosť biednej kavality alebo neprehľadné. Najlepšiu vypovedaciu hodnotu má asi tá prvá mapka. Len mi na nej, ako nebratislavčanovi, trochu chýba rieka Dunaj a iné charakteristické záchytné geograficé body (aspoň pár názvov ulíc, či mostov). Je príliš orientovaná dopravne, ale človek ktorý Bratislavu až tak detailne nepozná nevie z nej určiť v ktorom mieste má byť prechod popod Dunaj, možno z tej tretej sa domnievam, že to má byť v mieste Starého mosta. Tiež bu pomohlo získať prekliknutím ešte lepšie rozlíšenie, lebo ani na tom najlepšom nie je dobre čitateľná legenda a iné drobné textové popisky - človek si len domyslí čo je tam vlastne napísané, pritom monitor mám skutočne dobrý.Ešte dodám,
že ja podľa skúseností z iných veľkých miestm ktoré som navštívil alebo dokonca aj žil pokladám tento železničný variant ako jediné perspektívne riešenie. Nemusí to byť hneď spočiatku špeciálna mestská železnica, ako dokonale autonómna sieť tratí, fyzicky oddelená od diaľkovej železnice, podľa vzoru Berlínskeho S-Bahnu. Ale od začiatku sa to musí budovať ako integrovaný dopravný systém s maximálnou možnosťou prestupu a využívania tarifov na všetky druhy dopravy. Aby nebolo použitie mestskej železnice brzdené tým, že na nej budú platiť iné tarifné systémy a iné lístky. To by odradilo mnohých cestujúcich od jej používania. No a na základe tohoto nosného systému sa bude môcť koľajová mestská doprava ďalej rozvíjať kľudne aj do takého dokonalého stavu aký predstavuje Berlínsky S-Bahn, Londýnska SubWay, či Moskovské metro. Samozrejme primerané veľkosti a ľudnatosti Bratislavy a okolitých satelitov. Rozhodne súčasný systém električkových tratí na rozchode 1000mm je zastaraný anachronizmus, ktorý môže dobre slúžiť v stiesnenom centre mesta (tam sa väčšia rýchlosť daná väčším rozchodom ani nedá príliš rozvinúť), ale na pripojenie vzdialenejších mestských častí je prakticky nemožné jej kapacitu dostatočne zvyšovať. Takže aj z uvedeného dôvodu je budovanie električky po Starom moste do petržalky skutočným mrhaním peňazí na nezmyselný a hlavne do budúcna celkom neperspektívny projekt. Ja by som sa skôr zameral v budúcnosti na rozširovanie tej mestskej železničnej siete, na ostupnom fyzickom oddeľovaní jej systému od diaľkových tratí a dokonca by som perspektívne uvažoval o skráteni niektorých existujúcich električkových tratí a nahradení sirokým rozchodom. Napríklad tie trate do Rače a Lamača by si takéto úvahy zaslúžili. Takýto postup by mohol v horizonte dvoch desaťročí vybudovať "evolučným" vývojom toľko žiadané a neustále odsúvané bratislavské "Metro". Nebolo by to paralelné budovanie z ničoho tak ako napríklad v Prahe, ale ýsledok by mohol byť obdobný. A nikomu by nevadilo, že by bolo toho menej pod zemou a viac na povrchu. Električky by mohli zostať ako dobrém, pohodlné približovadlo v rámci užšieho centra vyznačujúce sa predovšetkým častosťou spojov a hustotou zastávok. Prajem príjemný deň.anglicky grc
preco sa ten terminal na juhu petrzky nevola rovno South Park???nove: Technicko-ekonomicka studia
clanok bol povodne pisany v auguste, niektore veci sa posunuli - technicko-ekonomicka analyza je na svete a prakticky pochovala dualny nezmysel. . Kým o obrovskych nákladoch a zbytočnosti budovania dvoch paralelných dopravných systémov si precitate v clanku, štúdia pochovala elektricku prevádzkovou analýzou. V stručnosti – plánovaná dualna lektrička by kvôli komplikovanej duálnej prevázdzke mala až 15 minútove okná v špičke (!) a požadovanú prepravnú kapacitu by dosiahli len vyse 70 m súpravy, ktoré by sa v centre nezmestili na zastávky a blokovali križovatky. . Otázkou už len je, kedy to magistrát prizná a oficiálne projekt odtrúbi. . Druhou otazkou je ako teraz magistrat zdovodni "prvu etapu" - 1,5 km elektricky cez Stary most, ktoru Durkovsky tak vehementne tlaci.SIETovy mamrd sa ozval
Tvrdenie ze nosny system potrebuje siet je prinajlepsom SMIESNE. Daj si tu pracu a pozri si metro v 5-10 velkomestach a s udivom zistis ze ma VSADE formu hviezdy. V pripade vacsej aglomeracie(5mil+) s pridanou okruznou vetvou (napr. Moskva).Čo to tu splieta?
Vie vôbecodlíšiť vlak (aj keď v tuneli podzemný) od modernej rýchloelektričky? S-Bahn od U-Bahnu? Modernou rýchloelektričkou by mali byť prepojené všetky mestské časti, ale najviac Petržalka, kde je zúfalá situácia. Vlak je pomalý, zastaraný a chodí iba cca každú hodinu.re: mamrd
Z devinskej kazdych 5 minut odchadza autobusova kapacita cca 100 ludi. Tolko k tene DnV ktore je NASOBNE mensia nez Petrzalka. Ostatne ani nestoji za rec.hm
vies odlisit moderny vlak od stareho? "vlak" moze byt aj rychly, novy a chodit kazdych 5minut...čo mu bráni aby chodil častejšie?
V mnohých veľkých mestách má mestská železnica väčší význam ako metro. Zoberme si napríklad taký Berlín a porovnajme význam U-bahnu a S-bahnu. Jednoznačne v Berlíne dominuje S-bahn. Alebo aj v Moskve, kde je jedna z najrozsiahlejších sietí metra na svete je mestská a prímestská železničná doprava rovnako významná. A v mnohých mestách (napríklad NY, či Tokio) človek ani pomaly nerozozná rozdiel, či sa jedná o metro alebo mestskú železnicu. Hlavne v Tokiu sú tieto dráhy síce názvovo aj fyzicky oddelené, ale mestská dráha rovnako často tam kde je to potreba zalezie pod zem ako aj SubWay tam kde sa dá zase vylezie nad zem. Podobne ako aj SubWay v Londýne - veľká časť ide po povrchu. Rovnako je to aj v Moskve, Ptrohrade, Kyjeve. Cieľom musí byť integrovaný mestský dopravný systém a nie nekoncepčná osamotená trať pomalej úzkorozchodnej električky do Petržalky, ktorou až na pár dôchodcov nikto nebude jazdiť. Rozchod 1000mm je zastaraný, je katastrofou pre Bratislavu a nikdy nedovolí zásadnejší prelom v priepustnosti električkových tratí. V samotnom centre to nemusí byť až takou brzdou, ale na pripojenie vzdialenejších mestských častí je to blbosť. Budovanie železničnej mestskej dráhy na širokom rozchode je jedinou správnou cestou. A treba sa poučiť napríklad zo situácie v Košiciach, kde síce majú 3 systémy MHD (autobusy, električky aj trolejbusy), ale nedokázali ich efektívne prepojiť, pretože nedotiahli trolejbusové linky k takému dôležitému prestupnému uzlu akým je hlavná železničná stanica.V Londyne sa metru
oficialne hovori Underground:-)Máš pravdu
alebo aj tube. SubWay je americký názov a aj v Tokiu tomu tak hovoria (keď hovoria anglicky). Ale na zmysle môjho príspevku to nič nemení.Nesúhlasím s názorom,
že rovnakokvalitná trať sa dá postaviť na užšom rozchode. Tak ale prečo by sa potom vyhadzovali inde väčšie preostriedky za širšie rozchody? Nároky na presnosť koľajového zvršku pri užšom rozchode sú pre zachovanie rovnakej maximálnej rýchlosti vyššie. To je mechanika, to sú prírodné zákony. To nezmení ani Tvoj ani môj názor, to je jednoducho tak. Ale priznávam, že moje tvrdenie, že rozchod 1000mm je pre BA katastrofou bolo prisilné. Katastrofou to nie je (však poznám mestá kde majú dokonca rozchod len 800mm), ale rozhodne to určité obmedzenia prináša. Práve v tom zvyšovaní priepustnosti. A otázkou zostáva, či je perspektívne trate s týmto rozchodom výrazne rozširovať do vzdialenejších okrajových častí mesta, alebo či dať prednosť širokorozchodnej rýchlodráhe a električky si ponechat len pre užšie centrum a existujúce linky.uzsi rozchod..
Zaujimave, ze ked sirsi rozchod poskytuje take vyrazne zlebsenie moznosti stavby a udrzby trate, ci stability vozidiel, tak v Spanielsku sa vysokorychlostne trate stavaju na uzsom rozchode. Asi by ste im to tam mali ist vysvetlit, aku chybu robia.Ty sám si arogantný súdruh
my tu diskutujeme a nenadávame si. Prečo by aj tieto mestá nemohli byť aj pre menšiu Bratislavu vzormi? Ja predsa nebojujem proti električkám, ja len tvrdím, že tento druh dopravy má isté obmedzenia, ktoré treba brať do úvahy. Mesto Bratislava sa rozrastá a bude sa rozrastať, či sa Ti to páči alebo nie. Nemôžeme si predsa povedať: "A just nebudeme rozvíjať perspektívne dopravné riešenia, len aby sa tá BA viac nerozrastala!" No tým by sme dosiali len to, že by sa po nejakom čase začala dusiť v kolapse. Praha v 50. a 60. rokoch 20. stročia neuveriteľne rástla a napriek veľmi hustej a rozsiahlej sieti širokorozchodných električiek sa začala dusiť v dopravnom kolapse. Rozhodnutie stavať metro prišlo v hodine dvanástej. Samotná výstavba metra v takto upchatom meste spôsobovala kolapsy ďalšie a celé 70. a čiastočne 80. roky sa niesli v znamení permanentne rozkopaného centra a dopravného chaosu. Pravdepodobne nebola šannca tomu predísť, povojnový rozvoj mesta bol až príliš prudký. Aj v Prahe sa zvažovali varianty (podpovrchová električka versus plnohodnotné metro), ale myslím si, že s perspektívneho hľadicka sa rozhodli celkom správne. Bratislava je dnes pred podobným rozhodnutím. Budovanie električkovej trate namieso železničnej rýchlodráhy je len naťahovanie súčasného stavu a strácanie času a prostriedkov.BA hlavne mesto bordelu SR...
Po Ficovej sirokorozchodnej,PPP na dialnice BA-KE 2010...:-))atd.je toto riesenie dopravy v BA,ktora je pred kolapsom len ukazkou neschopnosti sucasnych "politikov" ci uz pravice alebo lavice vo vedeni RIADIT COKOLVEK!!!Vsetci sa spravaju ako ZLODEJI v bielych golieroch- len dohadzuju ksefty za provizie a ukazuju svoju neschopnost.