Výročie ústavy prekrýva iný smutný okamih histórie: keď Tisov štát bezostyšne a ochotne prepadol susedný slovanský, dokonca katolícky národ a začala sa 2. svetová vojna.
A čo tak prepadnúť Maďarsko?
Bolo by to prijateľnejšie, či dokonca národ povznášajúce? Čo má agresia voči susednému štátu spoločné so slovanskosťou či katolicizmom? Autor prezentuje videnie, keď nepriateľský akt posudzuje na základe konfesionálnej alebo etnickej príslušnosti. A práve takéto videnie, živené štátnou propagandou, umožnilo na Slovensku genocídu.Ironia?
Ale ta ironia bola jedovata, lebo autor si potreboval vybavit ucty. Jednostranne zameranym autorom, az chorobne jednostranne ako Mesik, ci davnejsie Zavacka, sluzi takato bolacka slovenskej minulosti na karikovanie svojich aktualnych nazorovych protivnikov, je to pre nich pomyselna palica, ktorou tych nespravne mysliacich verbalne pootlkaju, ked na to dostanu chut a nejake vyrocie im da k tomu prilezitost. Typicki laviciari tito mesikovci. Privlastnia si nejaku historicku interpretaciu, zjednodusia ju a doplnia radikalnu retoriku. Potom uz treba len vytvorit nazoroveho nepriatela s inym pohladom na opisovanu udalost alebo "nedostatocne" angazovaneho; ktory vsak v takej podobe, v akej ho vykresluju, spravidla neexistuje. V slobodnej spolocnosti ma kazdy pravo na slobodne utvorenie si nazoru, nazory sa lisia, vyvijaju; laviciar vsak potrebuje konflikt so socialnou skupinou, triedny boj, tak tej nim nenavidenej skupine pripne na celo nejaku nalepku, aby sa do nej mohol ako do skupiny navazat. Nejake vyrocie je pre neho len zamienkou. Je pritom jedno, co si prislusnici tej ktorej skupiny myslia, laviciar vnima svet ako konflikt socialnych skupin a ich zaujmy sa predsa musia premietat aj do ich nazorov. Pritom kym vysledkom normalnej diskusie je posun v tvorbe nazorov, alebo aspon pochopenie postojov tych, s ktorymi nadalej nesuhlasime, vysledkom laviciarmi vedenej diskusie je len stupnovanie nenavisti voci inym pre ich nazory, ci uz skutocne alebo domnele a zivenie zbytocnych spolocenskych konfliktov. Najnovsie je laviciarskou agendou kultura ospravedlnovania sa za historicke hriechy predkov. My zli bieli Americania sme ublizili Indianom a Afroamericanom, my zli kolonialisti (ich potomkovia) kolonializovanym, my zli Spanieli Zidom a Maurom, my Slovaci napr. Poliakom v 39-om. Nejaky sucasnik ako Mesik si vymysli agendu, ktora spociva v tom, ze bude kydat na svojich pradedov, ze dopustili nejaku historicku udalost a na sucasnikov - potomkov, a ze dnes hlasno nekricia "prepacte". Komplexita dejin ide samozrejme bokom, na ucely vytvorenia konfliktnej temy treba samozrejme celu historicku situaciu aj jej dnesnu spolocensku reflexiu priam bolsevicky zjednodusit. Samozrejme Mesik pritom stoji na spravnej strane a bud sa s nim treba stotoznit alebo sa stavate moralnymi spoluvinnikmi tych davnych zlocinov. To je podstata kultury ospravedlnovania: kto nie je s nami, je proti nam. Je to velmi primitivne, ale ucinne moralne vydieranie. Kultura ospravedlnovania pritom nestoji na snahe pochopit minulost, ona si z historie vybera len to, co sa jej hodi, jej cielom nie je chapat a poucit sa, ale odsudzovat, vytlacat nazorovych protivnikov (a to nielen extremistov) do spolocenskeho kuta a menit spolocnost. Jej cielom je teda vyprovokovat spolocensky konflikt, vyprovokovat tiez napriklad extremistov z druhej strany, mobilizovat tak svojich privrzencov a zivit spolocensky konflikt v zaujme vlastnych spolocenskych ziskov (spravidla im ide o snahu ziskat verejnu podporu pre nejaku vlastnu aktualnu kulturnu agendu). Niekedy je vsak cielom "siritelov" tejto kultury len buranie; nenavidia skratka svet tradicii, kontinuity, svet vyvijajuci sa evolucne. Cerstve priklady - buranie a poskodzovanie soch v Amerike, pricom vobec nejde len konfederatov; zlym sa stal aj Kristof Kolumbus, ktory zosobnuje dedicny hriech modernej Ameriky spachany udajne na povodnom obyvatelstve. Chvalabohu, Mesik zatial stavia len papierove barikady. Ale nenavidi teda riadne, uz aj Pietruchova pri nom vyznieva ako laskavy konzervativny intelektual.no sorry
ale rozhodne sa mi nezda ze by opacna strana konala opacne. totiz ano novosocialisti si stavaju na tej vine o ktorej pises ale konzervativci vinu odmietaju a relativizuju ju. takisto ako slnieckari nadavaju a vyclenuju nackov (a su to pre nich aj ti konzervativci). ja mam pocit ze to rozdelenie prichadza preto lebo ako spolocnost sme dospeli do nasej novoromantickej doby. doteraz na to nebol cas pretoze sme mali v agende cechov madarov komunistov hlinkovcov a ja neviem co a dnes mame len seba a zostali sme stat pred otazkou co to vlastne znamena. a prave v tomto sme mlady narod. takze pre rekapitulaciu, ten spor extremov nie je ze jedni su ok a druhy nie. je to ze jedni aj druhy sa do extremov priam tlacia. nedavame si priestor na diskusiu a ja sam mam stale vacsi problem zapajat sa do tej na hranu vytlacenej diskusie.Dík
Škoda, že tvoj prīspevok zanikne v hlušine hlúposti a trollovania. Škoda, že je nemysliteľné, aby Sme zverejnila tvoj príspevok ako článok. Zdieľam tvoje pocity, takže ako hovorí Sagan: REŠPEKT :)luxusný článok.. sme.sk zaberá..
týmito vetami by mala začať každá hodina dejepisu na základných školách na tému druhej svetovej vojny.. by dietky hneď ináč pozerali na svojich predkov..Veľmi vhodné pripomenutie
Ten týždeň medzi podpisom Paktu Ribentropp-Molotov o faktickom podelení si Strednej Európy 23. augusta 1939 a prvým septembrom 1939 je naozaj veľmi poučný. Je to týždeň, počas ktorého sa Tisov čerstvo založený Slovenský štát medzinárodne masívne "zviditeľlnil" nezakrytým poskytnutím Slovenska a jeho dopravnej infraštruktúry a letísk ako základne pre masívny útok nacistov na Poľsko a ešte sa k tomu útoku aj pridal za odmenu územných ziskov. Napriek protestom z mnohých strán, ktoré jednoducho ingoroval. Medzinárodne nerozhľadenému Tisovi v ten osudný týždeň zrejme nedošlo, že sa podieľa na rozpútaní najničivejšieho konfliktu v moderných dejinách. Jemu šlo hlavne byť na strane víťaza a dostať späť tie kúsky Zamaguria a Oravy. Ja si fakt vôbec nepamätám, že by sme sa v škole učili nejaké detaily o tom mimoriadne hanebnom týždni novodobej slovenskej histórie. 1. september 1939 bol inak štvrtok. Pre pripomenutie, nižšie je detailný opis toho, čo sa dialo v stredu 31. augusta 1939 v predvečer vojny na Slovensku tak, ako to vtedy uvádzali britské správy (zdroj: http://www.bbc.co.uk/history/w...): "The Polish Government has today sent a strongly worded protest to Slovakia about their broadcast, urging the Slovak people to co-operate with the German occupying force against their 'common Polish enemy'. They added that this was proof that Slovakia was now completely under the influence of Germany and had no control over her own affairs. But regardless of Polish protest, the German occupation of Slovakia has continued throughout the day. The country is now full of German soldiers, most of them stationed on the Polish border. Between 5,000 and 10,000 German troops remain in the capital, where they have been confined to barracks. Reports claim that more than 500 tanks have been seen on roads in Slovakia, some of them visible in the capital city of Bratislava. More oil barges arrived today and there are now 30 tied up in the harbour, ready to fuel the occupying force. German army cars can be seen in the streets of the capital day and night, and the hotels are full of German officers, including one hotel, the Carlton, which has been taken over by the Gestapo as their headquarters. Some of the Gestapo officers have now moved into the headquarters of the Slovak police, of which they are now in charge. Only a few uniformed SS men have been seen, but there are reports that large contingents of them in plain clothes are working in Bratislava and other cities. German soldiers with fixed bayonets guard the water and electricity works, armament factories, railway stations and post offices. Most Slovaks have now accepted the occupation as being inevitable. Some small shopkeepers and businessmen hope that the German troops will spend a lot of money and bring extra trade, but the most noticeable impression is that the Germans are there to stay."Slovenská armáda
so svojimi tromi divíziami s takými správnymi národnobuditeľskými názvami: Jánošík, Škultéty a Rázus, a s poľnou armádou Bernolák (aké poetické:-), obsadili aj mestá a miesta, na ktoré si predtým vôbec Slovensko nerobilo nárok. To najdôležitejšie pre Hitlera bolo to, že Slovensko poskytlo územie na útok nemeckých vojsk "zo zálohy". Sila, výzbroj a taktika nemeckej armády a luftwaffe bola neporovnateľne väčšia a lepšia než tej Slovenskej. Keď po zhruba dvoch týždňoch vojny boli nacisti už hlboko v poľskom vnútrozemí zo všetkých strán, Slovákov už nepotrebovali a poslali ich domov. Na spravovanie územia okupovaného Poľska Slovákov nepotrebovali vôbec. Tých opäť využili až pri neskoršom útoku na ZSSR v júni 1941. A veliteľ vtedajšej slovenskej armády zúčastnenej na rozpútaní 2. svetovej vojny aj na neskoršom útoku na ZSSR, gen. Ferdinand Čatloš, so šťastím bez ujmy prežil celú vojnu, po vojne si krátko posedel za mrežami, a posledné desaťročia svojho života dožil pod ochranou komunistov v pokoji a zabudnutí ako nejaký úradník kdesi v Martine. Ani na pravidelné schôdzky s pioniermi pri vatrách nemusel chodiť, na rozdiel od slovenských partizánov. Detaily toho slovenského útoku na Poľsko sú tu: https://en.wikipedia.org/wiki/...(1939)Ako to bolo s Polskom
Odjakživa, v rámci Uhorského kráľovstva, patrili oblasti horného Spiša a Oravy k slovenskému územiu. Napriek tomu poľská delegácia na mierovej konferencii roku 1919 požadovala od Česko-Slovenska Tešínske vojvodstvo a severné oblasti Oravy a Spiša. Po dlhej úvahe Najvyššia rada spojeneckých a pridružených mocností 17. septembra 1919 rozhodla, že na území, ktoré bolo do 1. apríla 1914 Tešínskym vojvodstvom, sa bude konať plebiscit. Ten istý proces sa mal odohrať v obciach okresov Námestovo a Trstená na Orave, v obciach okresu Spišská Stará Ves a na Javorine v okrese Kežmarok, v Spiškej stolici. S vyhliadkou na plebiscit na oboch stranách vypukla živá propagačná kampaň. 10. júla 1920, po osemnásťmesačnom boji, sa však predstavitelia zainteresovaných strán - Beneš za Česko-Slovensko a Grabski za Poľsko - za spoločného súhlasu plebiscitu vzdali a súhlasili,že prijmú akékoľvek rozhodnutie, aké navrhnú spojenecké a pridružené mocností. Podľa rozhodnutia konferencie veľvyslancov boli potom 28. júla 1920 slovenské obce pridelené Poľsku ako náhrada za Tešínsku uhoľnú panvu, ktorú Beneš pokladal za nepostrádateľnú pre česko-slovenské hospodárstvo a ktorú chcel získať späť za každú cenu. 11. februára 1924 odkrojila Delimitačná komisia zo slovenského územia dvadsaťpäť obcí (dvanásť na Orave a trinásť na Spiši), teda územie s rozlohou 584 kmza s 24 700 obyvateľmi. Po Mníchove Poľsko „rektifikovalo“ svoju hranicu so Slovenskom tak, že obsadilo pás územia severne od Čadce (Kysuce), Námestova (Orava) a západnej časti Javoriny (Spiš).Keď V septembri 1939 Nemecko napadlo Poľsko, Slovensko, v reakcii na požiadavky obyvateľstva, znovuobsadilo toto územie. Ríša vrátila správu týchto oblastí späť do rúk Slovenska zmluvou podpísanou 21. novembra 1939. Na základe tej istej zmluvy sa ku Slovensku prinavrátila aj malá oblasť Skalité (okres Čadca), ktorá bola po Mníchove taktiež pripojená k Poľsku, čím Slovensko znova nadobudlo 722 km2 územia a 35 000 obyvateľov. Navyše, Hitler ponúkol Mons. Tisovi aj poľskú enklávu Zakopané v Tatrách. Tiso nielenže túto ponuku odmietol, ale nikdy nevyslovil nárok ani na jedinú dedinu, ktorá by etnicky a historickynebola rýdzo slovenská. „Chceme len to, čo je naše,“ odpovedal Nemcom. Počas okupácie Poľska slúžilo Slovensko poľským utečencom a tajným kuriérom ako priechod do Maďarska a Juhoslávie. Podľa príkazov poľskej vlády z Londýna sa tak mohli pridávať na stranu slobodných poľských jednotiek. U slovenského obyvateľstva nachádzali potrebnú materiálnu podporu a samotná slovenská vláda pomohla mnohým Poliakom na úteku, poskytnúc im, bez vedomia Nemcov, doklady. Diplomatickí a konzulárni predstavitelia dostali inštrukcie, aby v prípade potreby predĺžili platnosť takýchto dokladov a aby všetkým, ktorí o to požiadujú, poskytli radu a pomoc.Inými Slovami
Po Mníchove nás najprv napadli Poliaci a Slovenska armáda iba znovuobsadila pôvodné Slovenské územia ..... spôsob akým sme.sk interpretuje kľúčové udalosti Slovenskej národnej histórie a akým spôsobom sa snaží ničiť Slovensku štátnosť aj prostredníctvom takto zúfalo nekompetentných článkov je naozaj zarážajúca .....Považujem za dôležité dodat
, že moj prvý príspevok vychádza z knihy "Slovensko v dráme Európy" JUDr. Jozefa A. Mikuša, ktorý bol diplomatom počas prvej slovenskej republiky. Zomrel nedávno. Inak tie fotografie Tis s Hitlerom to je až trápne .... s Hitlerom sa predsa stretávali všetci poprední politici tej doby.Odporúčam tiež
si o tejto dobe prečítať, a to chronologicky, deň po dni v diele Dejiny Slovenska a Slovákov od Milana S. Ďuricu, vydavateľstvo Lúč 2007. Až potom súdiť. Hlavne to odporúčam tým, ktorí čítali dosiaľ len "české dejiny Slovenska", "maďarské dejiny Slovenska", "socialistické dejiny Slovenska", atď. !a ešte spomienky Alexanda Macha ...
z Ďalekých ciest, ide o pozoruhodné dielo. Zápisky samotného Macha z väzenia, z diskusií s politickými oponenatami s ktorými potom sedel (vrátane jeho obžalobcu Rašlu, Husáka atď ... ). Kedže Mach bol žurnalista, ktorý ešte svojmu remeslu rozumel (nerobil zlé preklady cez google translate ako terajší pseudonovinári napríklad na sme.sk) je to čítanie naozaj pútavé. Zápisky majú tiež pozoruhodnú histróriu. V roku 1978 sa do jeho chaty, kde mal tieto zápisky vlámala ŠTB a zápisky ukradla a narafičila spálenie. Nakoniec keď sa zistilo, že sú archíve Českého ministerstva vnútra tak pozostalý požiadali čeké MV aby ich vrátilo a po nejakých prieťahoch sa to nakoniec udialo. Pamäti vydalo Matica Slovenská a čita sa to skvele, napriek tomu, že to nie je učesané. Niektoré myšlienky vety sú nedopísané, niečo sa opakuje ... naozaj autentický koncept.Dobrý príspevok
Dobrý príspevok, ďakujem.Čo sa stalo - už sa neodstane
To bol názor mojej starej mamy na históriu. Možno ľahkovážny prístup, ale keď čítam ako novinové články ničia Slovenskú štátnosť - nedokázal som sa nezasmiať :-DMám ďaleko k tomu,
aby som tu oslavoval Slovenský štát či jeho vstup do 2.sv.vojny. Cez to všetko si však dovolím tvrdiť ,že autor tu cielene vytrhol jednu udalosť z celkového kontextu vtedajších "dejín". Prehliadol totiž čo sa stalo pred touto udalosťou. Nebudem sa zaoberať dobou rokov 1918 - 1920,ktorá nakoniec určila hranice medzi Poľskom a Československou republikou a zástupcovia oboch štátov to potvrdili svojimi podpismi pod rozhodnutie veľvyslaneckej konferencie. V novembri 1938 však Poľsko tento problém opäť otvorilo a vojensky obsadilo časť územia Oravy , Čadčianska a Javorinu o ploche 226 km2. Pri zahájení 2.sv.vojny vojská Slovenského štátu vstúpili na bývalé územie ČSR /vtedy už Poľské/,aby toto územie prinavrátili Slovensku. Ale ani to by nebola celá pravda. Slovenské vojská nie len že obsadili územia,ktoré boli pôvodne v roku 1920 veľvyslaneckou konferenciou začlenené do Československa,ale svoj postup nezastavili a "zabrali aj ďalšie územia,o ktoré sme sa v rokoch 1918 - 1920 sporili a ktoré teda spomínaná konferencia pričlenila k Poľsku ! Nebudem to ďalej rozoberať. Dovolím si však otázku .Kto tento spor obnovil a kto začal vystupovať vojensky ? Neboli to práve Poliaci čo chceli využiť rozpad Československa na rozšírenie svojho územia ? Podľa mňa boli ! A mám ešte jednu otázku - Ak sa už autor potreboval Poliakom ospravedlniť za tento krok,počul niekto niekde,že by sa za to prvé zabratie Slovenska Poľskom niekto ospravedlnil ? Ja zatiaľ nie ! Takže o čom tu vlastne vedieme reč ???????????????Pripájam sa k vám,
a ďakujem predchádzajúcim diskutujúcim, ktorí uviedli Mesíkove "historické zlúčeniny" na pravú mieru. Mesík by sa mal najprv veľa, veľa učiť a potom poučovať. A ešte sa púšťa aj do Kristovho narodenia, to už naozaj nech radšej nechá tak, a ak nie je kresťan, nech si píše o svojich vlastných ... !Na vine nie je Mesik
Mesík nie je na vine. Na vine je editor, ktorý pustil takýto katastrofálny blud nejakého zakomplexovaného úbožiaka von. Sme sa týmto dostalo na úroveň Zem a Vek. Žiadam preto editora o odstránenie, prípadne doplnenie článku. Nezmôžem viac, môžem len sľúbiť, že v opačnom prípade končím ako predplatiteľ.Zem a Vek expanduje
na stánky sme.sk :-) To že je mesík či už domotaný alebo úmyselne manipulačný "historik" s vlastným osobným problémom osobnosti je jedno, to že sa objavuje na sme.sk je špatné ale tiež vlastne jedno, treba prestať platiť predplatné nech si sme.sk a Zem a vek navzájom zdielajú tupcov ochotných toto čítať:-(Autor absolútne vynechal kontext
Možno to autor nevie, ale Poľsko samo bolo prvý agresor. Kľúčový dátum je 30. September 1938. Doslova hodiny po podpise Mníchovskej dohody po ktorej Československo ostalo bez spojencov zoči-voči nemeckej agresii prišla do Prahy nóta z Poľska. Odovzdajte územie v okolí Tešína a severného slovenska v rozlohe cca 800 km2 na ktorom žilo cez 200 tisíc obyvateľov Českoslovnenska. Podobné revanšistické chúťky dostali aj Maďari. Toto je jeden z kľúčových momentov Sudetskej zrady. Keď Hitler videl, že sa aj Poľsko - spojenec Británie - podiela na delení Československa, musel si mädliť ruky. Tento krok význame oslabil akékoľvek krokoy spojencov na obsadenie Prahy v Marci 1939 a ďalšie udelenie území Maďarsku. Tuto je pre ilustráciu obrázok: https://en.wikipedia.org/wiki/... A ešte ďalšia pikoška. Expanzné chúťky Poľska Hitlerovi neunikli. Od marca 1939 sa snažil Presvedčiť Poliakov aby vymenili Gdansk - po nemecky Danzig - za Slovensko! Skutočne. Existuje paralelná realita, kedy Poľsko odovzdá Gdaňsk, zoberie si pod seba Slovensko a žiadna druhá svetová vojna sa nekoná. Československo ako štát by skončil rozdelený medzi okolité štáty. Skôr než si niekto začne ťukať na čelo, vygooglite si toto slovné spojenie: Obóz Narodowo Radykalny-Falanga. Táto takzvaná "falangistická strana" je fašistická strana Poľska založená v roku 1934 a v roku 1938 mala vplyv na vládnu stranu OZN Józef Piłsudskeho. Títo fašisti sa snažili tlačiť na spoluprácu s Nemeckom. Táto línia histórie nie je vôbec taká uletená ako sa to zdá teraz z pohodlia gaučového generála. Takže iba toľko o vzťahu krajín V4 po Mníchovskej dohode. Sedelo by na to iba príslovie "človek človeku vlkom".antisemita tiso
sa po vojne zaslúžene hompáľal na povraze.. škoda, že toho šialenca nedali slováci dole už počas vojny.. napadnutie bratov polakov bol veľký a neospravedlniteľný zločin.. je smutné, že kajúce sa slová za tento hriech zaznievajú z úst našich politikov naozaj len veľmi zriedka.. ešte raz vďaka za vynikajúci článok.. dúfam, že mnoho občanov tejto republiky konečne pochopí, akých strašných vecí sa ich predkovia pred i počas vojny dopúšťali..Článok nie, ale diskusia obohacuje
Článok, aj napriek poohýbaným historickým faktom, splnil svoj účel, lebo evokoval hodnotnú diskusiu, z ktorej vykryštalizovali nie každému známe historické súvislosti. Diskusia je pre čitateľov s rozvinutým kritickým myslením najlepším zdrojom informácii.Našťastie máme vlastný rozum
nie sme odkázaní na propagandistické články Mesíka - to sú take Goebbelsovské propagandistické zlátaniny. Deň podlosti by mohol byť aj 30.september 1938 , keď nás Daladier a Chamberlain v Mníchove ponechali Hitlerovi .. a aj samozrejme Maďarsku s Poľskom. Maďari už v októbri posmelení postupom trhania územia v Čechách požiadali o rozsiahle územia na juhu. Tu nám našťastie významne pomohlo Rumunsko , ktoré tušilo maďarské chúťky a ihneď postavilo svoju armádu na maďarské hranice. Poľsko už v októbri vyslalo svoje komisie na zaberanie severného územia Oravy,Kysúc,Pienín. Proti Poliakom boli 18. novembra búrlivé demonštrácie obyvateľstva Slovenska (Čadca, Oravský Podzámok) Dňa 13. októbra vyšiel v novinách "Gazeta Polska" článok o prepojení nových hraníc Poľska a Maďarska. Toto sa našťastie nestretlo so súhlasom ani u samotného Hitlera. Nesmieme zabúdať ani na vtedajšiu ČS armádu na území Slovenska, v ktorej v tom čase slúžili ešte aj českí vojaci. Táto armáda nás úspešne bránila dňa 1.decembra 1938 proti útokom Poľskej armády v úseku Čadca – Čierne. Tak isto nás v tom čase úspešne bránila zo severu 15.letka z letiska Žilina. Niektorí Poliaci sami svoj historický kalendár radi začínajú až dňom 1.septembra 1939. Tak sa mi ale zdá, že ich už niekto v minulosti na to diplomaticky upozornil...Viacerí tu píšucí prispievatelia
porovnávajú neporovnateľné: Zabratie časti Oravy a Zamaguria Poľskom v 38. roku a predtým s útokom nacistického Nemecka a Slovenského štátu na Poľsko v 39 roku. Tieto udalosti sú z hľadiska rozsahu, počtu obetí na životoch, ničivosťou a širším medzinárodným významom jednoducho neporovnateľné. A kto toto dnes nevidí, tak sotva môže o sebe tvrdiť, že je objektívny a nezaujatý. To, čo pred rokom 1939 urobili Poliaci Československu a Slovensku je fakticky zanedbateľné v porovnaní s tým, čo nacisti a Slovenský štát urobili v 39. roku Poľsku.Aby si bol v obraze
V septembri 1939 ani takí Maďari, vtedy tiež spojenec Nemecka, nedovolili Nemcom, aby zaútočili z územia Podkarpatskej Rusi, okupovanej Maďarskom, voči tradičnému historickému spojencovi Maďarska - Poľsku. Naopak, umožnili dokonca ustupujúcim poľským jednotkám ústup na Podkarpatskú Rus a následne do Rumunska, čím sa pred zajatím zachránili desiatky tisíc poľských vojakov. Hitler mal v pláne zaútočiť na Poľsko už dlhšie, preto ochotne ponúkol Tisovi samostatný Slovenský štát v marci 939, lebo vedel, že mu ako vazal, bábkový štát, dobre zíde pri útoku na Poľsko. A tak aj bolo. A to tu nespomínam, čo všetko ešte ešte nasledovalo po septembri 1939. No naši neoľudáci a fašisti tu budú donekonečna rozprávať ódy o údajne veľkolepom samostojnom vojnovom Slovenskom štáte. Táto diskusia názorne ukazuje, ako málo Slováci poznajú svoju vlastnú históriu. Najmä tie jej menej príjemné kapitoly.Drobná oprava:
Hitler mal v pláne zaútočiť na Poľsko už dlhšie, preto ochotne ponúkol Tisovi samostatný Slovenský štát v marci 1939, lebo vedel, že sa mu ako vazal, bábkový štát, dobre zíde pri útoku na Poľsko.Tu nejde o sypanie nejakého popola
na hlavu. Tu ide o holé historické fakty a okolnosti. Tie bájky o tom, že Tiso vtedy inak nemohol, ap., systematicky šíria slovenskí ľudáci od konca vojny až podnes. Ďurica, Kirschbaum, a iní, až to už začína byť nudné. A ty si im na to zjavne naletel. Samozrejme mal možnosť si vybrať. A vybral si. V kontraste s ním, napríklad čerstvý veliteľ vtedy tvoriacich sa slovenských vdušných síl Ján Ambruš v lete 1939 už vedel, kde je sever, začiatkom augusta rezignoval z funkcie a tri dni po napadnutí Poľska emigroval do zahraničia a zúčastnil sa neskôr bojov vo Francúzsku a bitky o Britániu. Aj Tiso mohol pokojne rezignovať a emigrovať. No neurobil tak. Tiso Hitlerovi v septembri 39. roku vyhovel vo všetkom, lebo mu bol neskonale vďačný za vznik Slovenského štátu. Tiso bol od začiatku Hitlerov vazal, sluha, bábka, ak chceš. A bol tiež presvedčený katolícky antisemita, rasista. Keď v priebehu roka 1939 Maďari zistili, že Nemci sa chystajú zaútočiť na Poľsko, historického spojenca Maďarska, spozorneli, lebo vedeli, že na rozdiel od Viedenskej arbitráže, fakticky mierového procesu, toto už bude skutočná vojna a nebude to žiadna sranda. A Hitlerovi nevyšli v ústrety. Porovnanie konania Tisovho Slovenského štátu v s Maďarskom vo vtedajšej dobe vyznieva dosť výrazne v Tisov neprospech. A nielen v septembri 1939 ale aj neskôr, v roku 1942, kedy Židia utekali zo Slovenska do Maďarska, aby si zachránili život.