Neskončilo by sa to dobre ani pri tej štandardnej korektnej a slušnej apatii a rezignácii. Samozrejme, vo vyspelých demokraciách rozhodnutia súdov politici nekomentujú. Avšak quod licet iovi non licet bovi? Zatiaľ čo geniálny a neomylný opozičný líder si dovolí dokonca priamo v súdnej sieni explicitne či implicitne urážať sudkyňu, krivo obviňovať odvážnych prokurátorov, tak na druhej strane prezentácia neukončených konaní ako politického úspechu je bezdôvodná, odsúdeniahodná a trestuhodná? Obe strany si zaslúžia kritiku za zbrklosť, ale aspoň zdanie proporcionality by určite neškodila. Zákon platí pre každého, pre ministrov ako aj institných revolucionárov..