Nuž, tak ja si už pripadám pomaly ako veterán, hoci som nezažil poriadne ani hanebnú okupáciu v 68. - to akurát mi škrupinky z vajíčka opadali… No to nie je podstatné - ten apokalyptický pocit z júna 1992 nikdy nezabudnem: v pondelok po voľbách sme sa trúsili do práce mlčky, ja ako mladý elév som videl na tvárach kolegov, vtedy štyridsiatnikov, čo zažili rok 68. ako gymnazisti, zdesenie, hrôzu a šok… Ako keby nás znovu okupovali Rusi… obávali sme sa, že na rieke Morave vzniká nová hranica medzi Západom a Východom a pravdu povediac, veľa tomu ani nechýbalo… Nebyť slabosti Rusákov v 90. rokoch, ktovie, ako by sme skončili. Najmä po jeseni 1994 išlo naozaj do tuhého a na Slovensku sa reálne rodila diktatúra veľmi podobná dnešnému orbánovskému Maďarsku. Boh má asi pre Slovensko slabosť, lebo od roku 1998 sa na nás niekoľkokrát usmialo šťastie… no chvíle zábleskov striedali roky temna, Mečiara vystriedal jeho verný klon Fico a ten ako učenlivý žiak bohužiaľ v mnohom prekonal svojho predchodcu… keď tak bilancujem tých 30 rokov, bola to šialená jazda… v západnom kultúrno-civilizačnom okruhu sme sa udržali nie vďaka, ale NAPrRIEK tomu nešťastnému rozdeleniu. Ve dvou by se to táhlo líp - no na to by musela byť vôľa a ochota do toho ísť. Škoda, aspoň sme to mohli skúsiť - no nebyli lidi / nebolo ľudia, ktorí by to skúsil postaviť na nové základy. No v zásade sa máme radi a rešpektujeme aj napriek tým dvom nešťastníkom, čo to pred 30 rokmi rozdelil O nás bez nás 😊