Niektoré náboženstvá sa radi pletú do politiky, ale u svojich zástupcov v politike prehliadajú spoločenské správanie, kresťanské morálne normy spravodlivosti a sociálne nerovnosti. Majú len svoje náboženské požiadavky, hoci Pán Boh nás nenúti, aby sme jeho normy plnili, daroval nám slobodnú vôľu. Žiadne kresťanské náboženstvo si v politike úctu nezíska, pretože Božou vôľou nie je podporovanie boháčov politických strán, a nie je to ani dobrým príkladom pre verejnosť. Už majú aj svojich školených komentátorov, ktorí v politike stratili duchovné zameranie, komentujú len svetské ciele politického zisku. Chcú aj cisárovo aj to, čo je Božie. Náboženstvo by nemalo viesť veriacich do nekresťanského politického súťaženia. „Cirkev nemôže a nesmie vziať do rúk politický boj... Nemôže a nesmie sa stavať do pozície štátu,“ píše pápež Jozef Ratzinger, Benedikt XVI.