Milé čitateľky, milí čitatelia,
Robert Fico bol známy tým, že jeho zahraničnopolitické odkazy mali dve verzie. Jednu pre voliča Smeru a jednu pre zahraničných partnerov. Novinári kritizovali jeho schizofréniu, najmä ak tá sa zásadne vyklonila smerom k tomu, čo volič prepitý sentimentom minulého režimu a spomienkami na listy sovietskym deťom chcel počuť.
Nielen Ficovi, ale aj ďalším politikom vyhovovalo a vyhovuje, ak si ich volič interpretuje ostražitosť voči politike Kremľu ako fóbiu z ruského národa. Fico síce v diskusiách ohuruje voliča stratou pamäti, že on nie je pokakaný ani z Ameriky, ani Ruska, ale nikde nás neposúva a nič nevysvetľuje.
Nereaguje na fakt, že Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym, že vyvolalo konflikt v Gruzínsku, tragédie v Donbase. Nereaguje na to, ako Rusko zhromažďuje vojakov pri hranici s Ukrajinou, a nevysvetľuje prečo to robí.
Ochráni nás, ak ukážeme prázdne ruky?
Navodzovať dojem, že ak Slovensko bude vykrikovať, že sa nedá vťahovať do konfliktov, že je neutrálne, prípade že má prázdne ruky, tak ho prípadné vojenské konflikty obídu, obstojí len v politickej kampani, ale nie v reálnej geopolitike.
Je tiež lživé navodzovať dojem, že obranné dohody so západnými partnermi a NATO sú produktom našej fóbie a živené nepriateľstvom proti bežným Rusom.
Moskovský think-tank RIAC prispel do diskurzu tvrdením, že západné mocnosti sú väzňami piatich hlavných mýtov o Rusku. Napríklad, že Putin si robí nároky na postsovietsky priestor a že chce podkopať americkú demokraciu.
Lenže hybridná vojna, ktorá roky nivočí aj náš digitálny priestor, zásahy do amerických volieb alebo vojenské akcie smerom k Ukrajine rozpúšťajú argumenty, že sú to len mýty.
Politici, ktorí pochopili, že princípy právneho štátu a západnej demokracie im stoja v ceste k získaniu alebo upevňovaniu moci, tak radi tvrdia, že vlastne to, ako Putin riadi Rusko, je tiež demokracia. A tvária sa, že partnerstvá s Kremľom a Washingtonom alebo s NATO sú vlastne hodnotovo porovnateľné alternatívy.
Navyše, pre prevažnú väčšinu Slovákov je jasné, o čo Ficovi v skutočnosti ide.
Čítajte: Fico si nasadil masku pre voliča. Ale tá sa už nedá sňať
Čo nám vlastne ostáva?
Komentátor Samo Marec pripomína, že v našom prípade naozaj hovoríme o Slovensku, ktoré by sa rozlohou medzi štátmi USA nachádzalo na elegantnom 42. mieste, hneď za Západnou Virgíniou: „Niežeby sme nejako chceli útočiť na svojstojnosť a dedovizeň, ale keď na to príde, ostane len mávať rukami o pomoc a dúfať, že si to niekto všimne. Sami neubránime ani Liptovskú Maru.“
Nesieme osud malých štátov a nič na tom nezmeníme. A nezmenia na tom nič ani mačovské vyjadrenia Fica.
„Na tej bájnej svetovej – alebo pokojne aj len európskej – šachovnici neznamenáme veľa, sme skôr prívesok. Mimochodom, je to v poriadku, nie je to vonkoncom hanba. A nie je to ani veľmi fér, ale keď geopolitika bude fér, dáme si vedieť,“ píše Marec.
Čítajte: Dohoda s USA: o čom sa tu vlastne bavíme?
Chachaland ako rodičova nočná mora
Ubehli tri roky, odkedy sa denník SME prvýkrát rozprával s Katarínou Danovou. Spolu s redaktormi sa vrátila do minulosti, do tábora Chachaland, kde zažila veci, ktoré by nemalo zažívať žiadne dieťa. Prečo prehovorila až po rokoch? Až v dospelosti pochopila, že vzťah s organizátorom tábora Romanom Paulínym nebol v poriadku a mohol byť sexuálnym zneužívaním.
Tábor odvtedy zrušili, aj keď organizátor naďalej hovorí o sprisahaní. Tento prípad sa nekončí len verdiktom súdu. Nepochybne existuje viacero táborov, kde nie sú jasné pravidlá a hranice. Kde sa hry dostávajú nebezpečne blízko k telu a duši dieťaťa.
Môj kolega Roman Cuprik čitateľov sprevádza touto kauzou a vysvetľuje všetky okolnosti.
Čítajte: Majú výpovede aj posudky. Začína sa súd v kauze Chachaland
Je „byť za vodou“ pre každého?
Čo by ste povedali na príbehy ľudí, ktorí si povedali, že svet biznisu ich už nebaví, zarobili si dosť a viac už nechcú obetovať trhom, ostanú radšej doma a budú sa starať o deti? Že sú to skôr filmové príbehy, neuveriteľné pre väčšinu ľudí?
Môj kolega z Indexu Jozef Tvardzík sa porozprával s Vladimírom Juríkom, ktorý sa zo sveta bankárov presunul na rodičovskú dovolenku a radí, koľko si majú ľudia odkladať na dôchodok a prečo je dobré mať na starobu finančný vankúš.
Čítajte: Bývalý bankár: Korporátu som mal dosť. Investoval a ostal doma s deťmi
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
