Milé čitateľky, milí čitatelia,
v roku 2019 ruská ambasáda poslala žiadosť o opravu do denníka SME. Putinovho veľvyslanca pobúril komentár Róberta Ondrejcsáka, ktorý napísal na piate výročie anexie Krymu.
Ondrejcsák, vtedajší štátny tajomník ministerstva obrany, upozorňoval, že nastala v Európe nová bezpečnostná realita, keďže „Rusko demonštrovalo politickú vôľu nasadiť vojenskú silu proti susednému štátu. Kým v roku 2008 väčšina vnímala rusko-gruzínsku vojnu ako geograficky aj strategicky periférnu jednorazovú záležitosť, agresia v roku 2014 ukázala, že sa to stalo systémovým prvkom ruskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky".
Ruská ambasáda sa ohradila, že v článku „Vojna v Európe už nie je tabu“ si autor „dovolil vysloviť, podľa nášho názoru, veľmi pochybné hodnotenie politiky Ruska a podnikol absolútne nepodložené útoky na našu krajinu“.
Akoby aj na Slovensku platili Putinove zákazy na niektoré výrazy ako napríklad slovo „vojna“ a „agresia“.
Vtedy denník SME odmietol uverejniť otvorený list veľvyslanectva, lebo obsahoval zrejmé klamstvá. Konšpiračná scéna, samozrejme, list šírila. Dnes bude zaujímavé prečítať si časti tohto listu.
Veľvyslanectvo sa ohradilo proti vete, že „v ruských strategických dokumentoch a politických vyhláseniach sú Západ, NATO a EÚ nepriatelia, proti ktorým sa nacvičujú útočné operácie“. Napísali: „Chceli by sme informovať pána štátneho tajomníka o tom, že v hlavných doktrínach našej krajiny v tejto sfére – Koncepcii zahraničnej politiky, Stratégii národnej bezpečnosti, Obrannej stratégii chýba samotný pojem 'nepriateľ'. Namiesto vymýšľania neexistujúcich 'nepriateľov' by si pán štátny tajomník mal jednoducho prečítať príslušné dokumenty.“
Putinovho veľvyslanca obzvlášť znepokojoval „jeho záver o tom, že Európa už nie je v bezpečí pred klasickou vojenskou hrozbou“.
Svoj list uzatvára nasledovne: „Buď pre svoju do neba volajúcu nekompetentnosť alebo v dôsledku zámerného skreslenia faktov pán štátny tajomník, využívajúc vlastné výmysly a domnienky, vyhlasuje Rusko a Európu za 'nepriateľov', a tak sa snaží poškodiť tradične priateľské vzťahy medzi národmi našich krajín. A toto je už naozaj nebezpečné. Domnievame sa, že kým je takýto úradník vo vedení vojenského rezortu, slovenská verejnosť sa skutočne nemôže cítiť bezpečne.“
Zaujímavé je, že o anexii Krymu sme písali pravidelne a nazývali sme ju agresiou, ale ruské veľvyslanectvo malo potrebu načasovať reakciu pred prezidentskými voľbami na Slovensku.
Dnes je už jasné, že aktivity ruského veľvyslanectva neboli limitované len na zasielanie žiadostí o opravu alebo organizovanie recepcií pre priateľov Ruska, kde ich možno aj verbovali na spoluprácu. Päťstoeurovými bankovkami z vrecka.
Ako sme sa dostali k imperiálnej vojne?
Vieme aj to, že vojna na Ukrajine roky dozrievala. Putinove plány na rekonštrukciu Sovietskeho zväzu boli umocňované udusením slobody slova a akejkoľvek opozície. Alexej Fulmek, vydavateľ denníka SME, je polovičný Rus a napísal text o Rusku. O tom, ako sa podľa neho Rusko postupne k tejto vojne dostalo.
Prináša obrazy z ulíc Moskvy počas prevratu v 1991, z vojen v Podnestersku a Abcházsku, o ktorých písal ako novinár. Zoberie čitateľa na šampionát vo futbale a aj na olympiádu v Soči. Vysvetľuje, že „Rusi akceptujú kastovnícky systém vládnutia, nadávajú naň, ale sú mu v podstate lojálni. Ak sa tam niekto z rodiny dostane do 'verchušky', sú šťastní, nepotrebujú konkurenciu, nepotrebujú západnú demokraciu, ignorujú ju.“
Niektorí optimisticky očakávajú, že pod váhou sankcií Rusi stratia trpezlivosť a zvrhnú Putina. Ale podľa Fulmeka, „nebude ľahké sa z tejto situácie dostať, pretože vnútorná opozícia Putinovi rýchlo nevyrastie a hrdinov, ktorí protestujú na námestiach, okamžite zatknú a spacifikujú".
Na záver však dodáva, že „ak Putin niečo dokázal, tak spojiť Európu v obrovskom solidárnom geste a uvedomení si, že demokracia a mier zďaleka nemusia byť samozrejmosťou".
Čítajte: Rusko sa dlho cítilo ponížené a teraz je hrdé. Konečne ich berú vážne
Propaganda nikdy nespí
Obraz ktorý Rusi dostávajú o svete cez štátne médiá, určite neobsahuje zjednotenú Európu za zachovanie mieru. Napríklad štátna televízia o bojoch na Ukrajine informuje minimálne. Zameriava sa na útok ukrajinskej armády v Donecku, na rast rusofóbie v zahraničí a tvrdí, že západná ekonomika kolabuje. Putin sa národu pravidelne prihovára a tvrdí, že špeciálna operácia ide podľa plánu.
Scény, keď odvážna editorka skočí do záberu, aby ukázala protivojnový plagát, sú výnimočné a polícia sa postará, aby sa už ani neopakovali.
Môj kolega Lukáš Onderčanin sa pozrel na to, aké diskusné relácie vysiela štátna televízia Rossija-1. „S takýmito sankciami, kto povedal, že je nutné skončiť na hraniciach Ukrajiny,“ reaguje a vtipkuje aj o možnosti jadrového útoku moderátor jednej z týchto relácií.
Čítajte: Ruská TV: Nepriateľov budeme vešať, na Ukrajine sa nezastavíme
Aj my sme frustrovaní
Propaganda frustruje najmä tých, ktorí chápu, že klame. Ale zdá sa, že Ľuboš Blaha dnes už frustruje nezanedbateľnú časť populácie.
Kolega Samo Marec sa zamyslel nad tým, ako vyzerá svet Ľuboša Blahu. Je to svet, v ktorom normálny človek s dávkou empatie a citu nechce existovať. Je to svet v ktorom Blaha týra svoje obete.
Straší ich, že „všade je nebezpečenstvo, všetci sú nepriatelia, vládne tu cenzúra, diktatúra a/alebo fašizmus, on hovorí pravdu, za ktorú ho prenasledujú, ale vždy sa ubráni, lebo je odvážny. A prenasledujú ho liberáli, ktorí sú fašisti, a novinári, ktorí sú zaplatení (určite fašistami), a všetko to súvisí s americkou ambasádou (fašistami)".
Ale nie je to pravda, dodáva Marec; „Nebezpečenstvo neexistuje a Ľuboš Blaha nie je záchranca – je to tyran.“
Čítajte: Ako Ľuboš Blaha klame a týra vás
Ukrajinci sú pre nás šancou
Učíme sa každý deň, aj v bolestiach. Nemáme veľa času, lebo musíme pomerne rýchlo vybudovať systém pomoci pre utečencov. Nie, nemyslím teraz na zber starého šatstva alebo balík ryže hodený do košíka pre sociálne slabších v Lidli. Aj keď každý prejav empatie a snahy pomôcť je dôležitý.
Komentátor Aprád Soltész vo svojom komentári upozorňuje, že včera bolo neskoro pracovať na legislatíve, ktorá podporí ich zamestnávanie, zjednoduší pre nich získanie trvalého pobytu alebo systémovo vyrieši vzdelávanie ich detí.
„Sú nám za pomoc vďační, no predovšetkým túžia po možnosti dostať svoje životy späť do vlastných rúk,“ píše Soltész a dodáva že je to pre nás zároveň mimoriadna príležitosť.
„Môžu pre nás znamenať impulz, ktorý nás ako spoločnosť pozdvihne na oveľa vyššiu úroveň.“
Čítajte: Ukrajinci nám dávajú ešte jednu, poslednú šancu
Ďakujem, že nás v tieto dni čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
