Autor je prezident MESA 10, exminister financií, pracuje na implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR
Barbarská ruská agresia proti Ukrajine pokračuje už štvrtý týždeň. Pred dvoma týždňami som na tomto mieste napísal , že nevidím priestor na mierové urovnanie vojny, pretože pre Ukrajincov je neakceptovateľné akékoľvek riešenie, ktorého súčasťou nebude návrat k pôvodným hraniciam spred roka 2014 a skutočné bezpečnostné garancie do budúcnosti, kým Putin stále opakuje svoje fantazmagórie o demilitarizácii a denacifikácii Ukrajiny a uznaní práva Ruska na Krym, Doneck a Luhansk.
Preto som tvrdil a tvrdím, že bez odstavenia Putina mier nebude.
V ostatných dňoch čítam v našich médiách, že „Kyjev a Moskva sa blížia k dohode, ktorá môže ukončiť vojnu“ (Denník N, 18. marca) alebo že „Zelenskyj je ochotný v dôležitej požiadavke ustúpiť, mäkne aj Rusko“ (Plus7dní a TASR, 16. marca).
Veľmi by som si želal, aby sa hrôzy, ktorých sme svedkami, skončili čo najskôr a zavládol mier. Obávam sa však, že tieto optimistické scenáre sú skôr zbožným želaním ako reálnou možnosťou.
Optimistické predpovede sú zrejme založené na tom, že Zelenskyj už pripustil, že Ukrajina sa nestane členom NATO, a Putin pochopil, že zosadenie Zelenského, vymenovanie bábkovej vlády a podmanenie Ukrajiny (napríklad podľa bieloruského scenára) je absolútne nereálne.
