Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
V dvoch newsletteroch sa zástupca šéfredaktorky SME pustil do politologických analýz slovenskej politickej reprezentácie minulosti i súčasnosti.
Jeho tvrdenie, že klasické delenia na ľavicu a pravicu „dnes stráca opodstatnenie“, je však zásadne mimo. Na podporu tohto tvrdenia vo svojom texte použil niekoľko všeobecných faktov, ktoré však jeho záver nepodporujú.
To, že v politológii delenie na ľavicu a pravicu má stále zmysel, potvrdzuje stále platný konsenzus, ktorý sa vyučuje od špičkových univerzít až po tie vidiecke, po celom svete.
To, že s týmto delením strán na Slovensku máme problém, nepotvrdzuje absenciu potreby zisťovania politickej ideológie strán, ale fakt, že všetky relevantné politické strany na Slovensku sa snažia držať kdesi v strede a tým oslovovať všetkých voličov.
Prečo spochybňujeme delenie na ľavicu a pravicu, keď nespochybňujeme delenie na liberálov a konzervatívcov? Lebo nám to vyhovuje? Alebo je to oveľa jednoduchšie, pretože na tejto osi slovenské politické strany jednoducho nezahmlievajú a hrdo sa k svoje príslušnosti hlásia? Pritom tieto dve osi sú základnými kritériami pri určovaní ideologickej podstaty politických strán.
Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum Čítajte Populistická ľavica?
Jakub Filo tvrdí, že „je oveľa dôležitejšie začať minimálne najbližšie mesiace rozlišovať strany v prvom rade na populistické a nepopulistické“. Tento postoj, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať správny, dokladá rozdelením politických strán do jednotlivých táborov takto: ľavičiari sú populisti a pravičiari sú demokrati.
Ak sa však pozrieme na pôvod slova populizmus, tak jeho zmysel bol pôvodne pozitívny a znamenal politiku robenú v prospech väčšiny (ľudu), zameranú na bežného človeka, odmietajúcu elitárstvo a vyslovujúcu sa za rozšírenie prvkov demokracie.
