Koho si vyberie Pellegrini? Víťaza

Milé čitateľky, milí čitatelia,

Robert Fico chápe, že bez Hlasu Petra Pellegriniho nebude možné postaviť budúcu vládu. Zároveň pracuje s premisou, že Pellegrini sa pridá k víťazovi. Ak vyhrá Smer, Pellegrini sa vráti do náručia svojej bývalej strany. Ak vyhrá Progresívne Slovensko, Ficov bývalý smerácky rival využije šancu na politickú očistu.

Preto nechce nechávať nič na náhodu. Musí vyhrať voľby, a tak dnes už loví aj Pellegriniho voličov. Straší ich spoluprácou s liberálmi. Je otázne, či práve toto voličov Hlasu odstraší.

Keď Pellegrini odchádzal zo Smeru, Fico bol zlomený a bolo ľahšie odlíšiť sa od človeka, ktorého odchod žiadali najväčšie demonštrácie od čias revolúcie. Mal byť záchranným člnom pre smerákov, ktorí sa nechceli potopiť spolu s Ficom a škandálmi, ktoré ho za roky pri moci obrástli. Samozrejme, obrástli aj Pellegriniho, ale veľká časť voličov Smeru chcela veriť, že existuje zdravé jadro sociálnej demokracie.

Fico potreboval nahradiť voličov, ktorým začali prekážať korupčné podozrenia, a úspešne zbieral Kotlebove hlasy. Extrémistické myšlienky z úst Fica zneli „legitímnejšie“ než z úst ľudí, ktorí hajlovali pri Tisovom hrobe, aj keď ich podstatou ostáva rozosievanie nenávisti, podkopávanie demokratických inštitúcií a strašenie vymyslenými nepriateľmi.

Lenže Fico zisťuje, že ani to mu nemusí stačiť na veľkolepý a podľa možnosti trvalý návrat k moci. Rozbil nepísaný pakt o neútočení s Pellegrinim, keď povedal, že bude lepšie, ak Smer aj na úkor Hlasu postaví stabilnú vládu s inými politickými hráčmi.

Pellegrini (kde inde než na facebooku) sa familiárne pýta Roberta, koho myslí. Republiku, ktorá organizuje referendum na vystúpenie z NATO? Stranu, s ktorou všetky normálne subjekty odmietli spoluprácu?

Síce Pellegrini sa ohradil: „Robert, vládou s fašistami sa nevyhráža“, ale jeho vystúpenie zo žltého kresla pri zelenej kvetinke nikoho nedostáva bližšie k rozuzleniu, s kým vlastne naozaj chce zostavovať vládu, keďže jeho často opakovaný refrén o pôvode z protifašistickej Bystrice vylučuje Ficovho najistejšieho partnera.

Hlasy z Hlasu našepkávali novinárom, že Pellegrini to myslí s „reformou“ Smeru a vlastne aj všeobecne s demokraciou vážne, že je pripravený zohrať pozitívnu rolu. Dnes je otázkou: pozitívnu pre koho?

Zas tí vojenskí tajní

Ak je ešte niečo ťažšie kontrolovateľné než Slovenská informačná služba, sú to vojenskí tajní. Tunelovanie, čudné odpočúvania, zneužívanie moci – to všetko presakovalo spod dverí Vojenského spravodajstva. Dnes sa vynárajú obrysy jedného z najzávažnejších kriminálnych prípadov v histórii bezpečnostných zložiek štátu, ktorý siaha k najvyšším pozíciám v bezpečnostných zložkách.

Kolega Michal Katuška pripravil galériu podozrivých ľudí, ktorí si odlievali milióny eur a v zákutiach tajnej organizácie prali špinavé peniaze. Objavuje sa medzi nimi aj Michal Gučík, ktorý je dnes už známy pre oveľa závažnejšie veci než jeho niekdajšie roly v predrevolučných rozprávkach pre deti. Napríklad aj pre priateľské väzby na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Čítajte: Nastrčené firmy, prevody na dcéru a syna. Ako sa tunelovalo Vojenské spravodajstvo?

Hunger games

Asi niet človeka, ktorý by nevidel bitkárske video bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka s bývalým premiérom Igorom Matovičom. Prekročilo hranice Slovenska a pozerajú si ho aj v zahraničí ako ďalší dôkaz úpadku politiky na Slovensku. Presviedčanie fackami sa neobmedzilo len na míting Smeru. Bývalý majster v kickboxe vo farbách OĽaNO si zatrénoval na ulici – nefackoval vrece, ale človeka.

Kolegyňa Soňa Jánošová vo svojom komentári píše, že vlastne vzniká dojem, že „nie sme uprostred predvolebnej kampane, ale v nejakej slovenskej verzii filmu Hunger Games“. Zároveň táto emócia hnevu podľa Jánošovej neprišla len tak z neba.„Emóciu hnevu našiel Igor Matovič ako zlaté vajce kdesi pred Počiatkovou vilou. Nie boj proti mafii, ale hnev, čo sa z toho vajca vyliahol, dokázal voličov zmobilizovať a vyhral mu voľby.“

Čítajte: Neotravujte, tu sme na jatkách

Klub bitkárov

Potom vstúpili do volebnej kampane vajcia. Pristáli na hlave poslanca OĽaNO a niekdajšieho zabávača Jozefa Pročka. Samozrejme, nebolo to vôbec smiešne. Skôr tragické. Publicista Michal Havran sa pokúsil opísať mentálny svet bitkárov vo svojej minitrilógii. Takto asi rozmýšľal bitkár z Lučenca.

„Inak, Lučenec je pokojné mesto, máme tu kaviarne, synagógu, aj keď to by mohlo ísť dole, a nebijeme sa. Ale keď som videl toho Košičana s účesom Rocca Siffrediho, ako natiahol Matovičovi, a Matoviča, ako dal bellykick Kalimu, a Kaliho, ako škrtí Matoviča a potom kickboxera, jak trafil toho na parkovisku, tak sme si povedali, toto je politika, takto sa to robí, takto sa bojuje o moc,“ píše Havran.

Čítajte: Slovakia fight club, výpovede z liečebne

Skutočná audítorka

Ak už píšeme o zdieľanej hanbe, vráťme sa na chvíľu k Martinovi Klusovi, ktorý sa pred časom chcel stať európskym audítorom, ale nezískal ani jeden podporný hlas na vypočutí v rozpočtovom výbore Európskeho parlamentu. Aj preto, že reálne nemal skúsenosti s auditom. Vtedy to český europoslanec Tomáš Zdechovský označil za „obrovskú hanbu pre Slovensko“.

Riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu Katarína Kaszasová tú podporu získala a tak sa stane zástupkyňou Slovenska na Európskom dvore audítorov. Kolega Martin Vančo sa s ňou rozpráva o vypočutí, na ktorom dostala jednomyseľnú podporu, ale aj o tom, či to bol politický proces a čo bude jej úlohou na tejto pozícii.

Čítajte: Do dvora audítorov ide namiesto Klusa: Až úradnícka vláda mi umožnila zabojovať o nomináciu

Prokurátorka a prokurátor

Keď som si prečítala titulok rozhovoru s prokurátorom Jánom Šantom, pomyslela som si, že kolegovia ho zaradili do sekcie kultúra omylom a ešte aj podpísali kolegyňu Kristínu Kúdelovú. Ale keď som sa začítala, pochopila som, že všetko je, ako má byť, lebo Kristína sa rozhodla, že o seriáli Prokurátorka sa bude rozprávať so skutočným prokurátorom.

Samozrejme, rozhovor sa neobmedzuje len na seriál. Dočítate sa napríklad aj o tom, či potrebuje prokurátor psychotesty, alebo ako sa vyrovnáva s tým, ak naňho Marián Kočner hľadá kompromitujúci materiál.

Čítajte: Prokurátor Šanta: Slováci nedokážu napísať trestné oznámenie, hoci by malo len tri vety

Baník o zásobách pre vnúčatá

Keď čítame o baniach, tak väčšinou preto, že sa v nich utlmuje ťažba a prináša to pre okolie nezamestnanosť. Na Slovensku existuje aj baňa, ktorá ide opačným smerom. Baníci na Gemeri, v Jelšave, tvrdia, že majú zásoby magnezitu na ďalších sto rokov.

Kolega z Indexu, Jozef Ryník, sa rozpráva so šéfom baní aj o tom, ako sa snaží znížiť ekologické záťaže, ktoré za sebou zanechali bane v podobe odkalísk z čias socializmu. Haldy hlušiny z podzemia, ktoré sa kopia v okolí bane, dokážu čiastočne spracovať a zvyšok zavážajú späť do bane.

Čítajte: Šéf magnezitky: Máme zásoby na vyše sto rokov. Z bane budú žiť aj naše pravnúčatá