Milé čitateľky, milí čitatelia,
za posledné dni novinári zachytili viacero „zaručených“ správ o zdravotnom stave premiéra Roberta Fica. Jedna protirečila druhej a tretia bola na prvé počutie zjavná konšpirácia. Je prirodzené, že občania chcú vedieť, ako sa Robert Fico naozaj má.
Menšia časť ľudí môže byť naozaj vedená bulvárnym záujmom, ale prevažná väčšina si uvedomuje, že vývoj v krajine je úzko spätý so stavom premiéra. A že po takom hroznom akte nenasleduje len boj o život premiéra, ale aj o interpretácie.
Niektorí komentátori aj politici už správne poznamenali, že o zdravotnom stave Roberta Fica predovšetkým a od prvého momentu mal informovať odborník, ktorý ho pozná najdôvernejšie a nemá politickú motiváciu ohýbať tieto fakty.
Tu neobstojí ani argument, že lekár nemusí odhadnúť, aké informácie majú byť verejné a ktoré už patria pod ochranu súkromia pacienta, keďže vedúci zdravotný pracovník s takými informáciami denne pracuje. Stačilo lekárom dať mantinely.
Robert Fico potrebuje čas na zotavenie. Atentát nie je len fyzické zranenie, ale bezpochyby aj psychická trauma. Preto by sme čakanie na jeho prvé verejné slová mali brať s pochopením. Toto pochopenie sa však nevzťahuje na jeho kolegov zo Smeru a vlády, ktorí momentálne kontrolujú všetky informácie, čo sa dostávajú na verejnosť. Čo už ani oni nemajú pod kontrolou, sú množiace sa konšpirácie.
Udalosť, akou je atentát, prináša aj legitímny proces preverovania, ako sú chránení ústavní činitelia, či je ich ochranka dobre vytrénovaná, či každý v systéme vie, čo je v krízach jeho úloha. To všetko je otázkou odborného preverovania.
Potom však prichádza rovina politického boja. Existujú oprávnené obavy, že atentát vládna moc vleje do takého príbehu, ktorý jej umožní meniť aj ostro sledované zákony bez väčšej rezistencie opozície alebo medzinárodného spoločenstva.
Preto je časť spoločnosti nervózna a neverí, že sa jej dostávajú pravdivé a presné informácie o stave premiéra, o tom, čo sa má udiať nasledujúce týždne a mesiace. To, samozrejme, neprospieva ani upokojeniu a ani obnoveniu dôvery v štátne inštitúcie. Pokus o zavraždenie premiéra je vážna tragédia, príliš vážna na to, aby ju ktokoľvek zneužíval na politický marketing alebo ďalší únos štátu.
Na čo si dávať pozor
Exminister financií Ivan Mikloš nespochybňuje, že rast politického napätia a polarizácie spoločnosti zvyšuje riziko násilia, a je dôležité hľadať spôsoby, ako takú polarizáciu znížiť.
„Mali by sme však byť ostražití, aby vládna moc nezneužila túto potrebu na obmedzenie vplyvu opozície a médií, inštitúcií, ktorých hlavnou náplňou v demokracii je kontrolovať a kritizovať vládnu moc,“ píše Mikloš a dodáva, že sa to už podľa neho deje.
„Na čo chcem pritom upozorniť, je fakt, že zvýšené riziko úspešnosti tejto koaličnej stratégie vyplýva už zo všeobecne akceptovaného príbehu, že za atentátom je rast politickej polarizácie. Dokonca aj najumiernenejší zo špičkových predstaviteľov Robert Kaliňák považuje za nevyhnutný predpoklad zmierenia ospravedlnenie opozície a liberálnych médií premiérovi.“
Čítajte: O atentáte, politike, činoch a slovách
Kto by mal odstúpiť?
Publicista Samo Marec hovorí, že je dostatočne starý na to, aby si pamätal, ako začiatkom roka 2006 spadlo lietadlo so slovenskými vojakmi vracajúcimi sa z Kosova a vtedajší minister obrany Juraj Liška podal demisiu. Vnímal to ako obrovskú tragédiu, ktorá ho hlboko zasiahla.
„Vyvodil osobnú zodpovednosť, lebo áno, presne to sa od vás v takýchto tragických chvíľach čaká. Nemáte vysvetľovať. Nemáte sa hádať. Máte s pokorou reflektovať, čo sa stalo. Taká je, alebo by aspoň mala byť, politika. A ak sa vám to nepáči, tak do nej čo? Tak do nej nechoďte,“ píše Marec v rámci úvahy o tom, či mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť.
Čítajte: No dobre, a kto to tu riadi?
Kto vám berie Markízu?
Moderátor diskusnej relácie Na telo Michal Kovačič otvorene prehovoril o tom, o čom vieme už niekoľko mesiacov: v televízii sa objavujú tlaky na redaktorov a cenzúra. Povedal to jasne, bez štvania a preháňania v čase, keď televízia pozastavuje reláciu, ktorú moderuje.
Mimochodom, len pár dní potom, ako za túto reláciu prevzal novinársku cenu.
Kolegovia z Markízy majú plnú podporu ostatných nezávislých médií. Ich boj o kvalitu spravodajstva na Markíze presahuje ich redakciu. Áno, aj mačičky, sobáše a zaujímavosti zo života celebrít majú svoje miesto na obrazovke, ale nie na úkor nezávislého spravodajstva a jasných otázok pre politikov, ktorých okrem novinárov často nikto nekontroluje.
Čítajte: Kto vám berie Markízu?
Nemáme čas myslieť
Jedným z dôvodov polarizácie spoločnosti je aj to, že žijeme v časovej tiesni, takže sme náchylnejší preberať schematické predstavy o druhých, hovorí sociologička Zuzana Kusá v rozhovore s kolegom Petrom Gettingom.
„Nemáme čas, máme toľko životných úloh a starostí, že keď chceme byť zorientovaní, preberáme tieto predstavy zo zdrojov, ktoré sa v našich kruhoch pokladajú za správne,“ vysvetľuje Kusá.
Kristína z Cannes
Moja kolegyňa Kristína Kúdelová chodí do Cannes na jeden z najprestížnejších svetových filmových festivalov už dlhé roky. Tento rok sa zúčastnila Master Class s Georgeom Lucasom aj s Meryl Streepovou. Čo to presne znamená? Aj o tom sa s ňou rozprával Tomáš Prokopčák v podcaste Dobré ráno.
Zároveň som nesmierne hrdá na Kristínu, keďže ju zaradili medzi novinárov a kritikov, ktorí udeľujú každoročne prestížne ceny Golden Globes.
Počúvajte: Dobré ráno: Trvá roky a roky, kým sa s vami rozpráva svetový herec
Ďalšie články, ktoré ste ocenili:
- Za únos ho stíha NAKA, rokoval aj s Kaliňákom. Lam sa teraz stal vietnamským prezidentom
- Po novembri 1989 sme tu zažili brutálne násilie, hovorí František Mikloško
- Skúmal mimovládky a zistil, že slúžia americkým záujmom. Teraz v téme radí premiérovi
- Kto udal Roberta Fica?
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
