Milé čitateľky, milí čitatelia,
hovorme o teple. Nie úplne na úrovni slovenských krčmových klimatológov: v lete má byť teplo, ak bude aj v zime, tak sa z toho nezbláznime. Nehysterči pre dva-tri stupne hore-dole, nie je nič, čo chladené pivo nevyrieši. Mňa tu nebude stresovať záškoláčka Gréta.
Dôchodkyňa Magda vykladala tégliky s vodou pre ježkov od júna do konca augusta. Nebola to jednorazová práca, lebo voda sa rýchlo vyparovala. Nemala v paneláku klímu, prievan jej prekážal na uši, takže ani v noci veľmi nevetrala. Svojho psa prikrývala mokrým uterákom. Raz mi povedala, že určite zomrie v lete, v najväčšej horúčave. Už som ju dlho nevidela. Myslela som na ňu v stredu, keď teplomer ukazoval 37 stupňov Celzia.
Stále to nebolo Las Vegas, kde teploty zapísali nový svetový rekord: 46 stupňov päť dní za sebou. Minulú nedeľu dokonca v meste uprostred púšte namerali 48,8 stupňa Celzia. Obyvateľka sa posťažovala reportérovi The Guardian, že až po deviatej večer môže ísť von so psom. Kde sa vlastne schladzujú ľudia bez domova? V dôsledku extrémnych horúčav sa zomiera.
Teplota oceánu na Novom Zélande trojnásobne prekročila globálny priemer a na Floride prvé tri druhy kaktusov vyhynuli v dôsledku rastúcej hladiny oceána.
Pre mnohých je panika z klimatickej krízy sezónna, keď dediny vytopí rieka, keď si tento rok už naozaj musia kúpiť klimatizáciu... Vlastne vtedy, keď ju pocítia. Stále sa správame ako návštevníci strašidelného zámku, kým prechádzame pomedzi kostlivcov, upírov a vlkolakov, tak pištíme, zľakneme sa, ale vo väčšine vedomie tragédie neostane. Akoby dúfali, že to nie je naozaj a hlavne to nie je hneď teraz.
Pridajme k tomu ešte devastačný efekt niektorých politikov, ktorí vstupujú do verejného diškurzu ako „odborníci“ na klímu, ako napríklad Rudolf Huliak, ktorého SNS pôvodne zvažovala na pozíciu ministra životného prostredia. Ten hovorí o klimatickej kríze ako o podvode tisícročia na dosiahnutie „nového svetového poriadku“.
Sčasti má pravdu, na nejakom bode to bude nový svetový poriadok určovaný slnečným žiarením. Ak to bude sprisahanie, tak prírodných živlov proti mnohým komfortom, ktoré dnes považujeme za prirodzené.
Väčšiu časť viny za hazardovanie s osudom budúcich generácií nesie Robert Fico a Smer, ktorí celú agendu životného prostredia hodili SNS, strane, ktorá sa správa ako kobylky na poliach. V časoch, keď príčetné krajiny mobilizujú svojich občanov, vychovávajú a vysvetľujú, prečo sú nevyhnutné aj zjavne banálne a malé kroky, Huliak fúka dym do ikebany. Najdokonalejší obraz jeho pôsobenia, ktorý ho prežije.
Zatiaľ, prosím, aspoň v takomto teple nalievajte vodu pre ježkov a vtáky na betónových sídliskách.
Ideológia je mŕtva
Skúmame správanie Roberta Fica po tom, ako prežil atentát. Pokúšame sa ho zaradiť do nejakých ideologických kategórií, aby sme lepšie uchopili zmenu, ktorú momentálne dokonáva.
Lenže ja si myslím, že v jeho slovách netreba hľadať ideológiu, lebo pre autokratov ako Fico je dávno mŕtva. Objedajú kosti po orgiách moci svojich vzorov. Skonzumujú čokoľvek, čo zafungovalo. Neexistuje pravica, ľavica ani stred.
Simulujú konzistentnosť cez opakovanie politických aforizmov o boji proti liberálom, ale kedykoľvek sú pripravení zaútočiť aj na konzervatívcov, ak budú intenzívnejšie vystupovať proti vládnej korupcii alebo podporia napríklad Ukrajinu.
Čítajte: Na čo myslí Fico, keď hovorí o progresívnej rakovine
Milášik
Bývalý maďarský disident Miklós Haraszti sedel v roku 1989 na rokovaniach medzi komunistickou stranou a opozíciou o prvých slobodných voľbách, kde Maďarsko ako jediný zo štátov bývalého sovietskeho bloku vytvorilo nepomerný volebný systém. Haraszti to dodnes ľutuje a upozorňuje politikov na Slovensku, aby sa nedopustili podobnej chyby.
Podľa Harasztiho „skutočným tajomstvom Orbánovej továrne na moc je volebný systém, konkrétne nepomerné rozdelenie mandátov. Bezohľadná propaganda stačí len na to, aby sa v súťaži politických strán občas dostali na čelo. No iba účelová zmena volebnej matematiky umožňuje premeniť vládnu moc na nezvratné oprávnenie na to, aby mohli ovládnuť všetky zákony a mocenské vetvy, prokuratúru a médiá, občiansku spoločnosť a civilné právo“.
Aj preto epigóni Viktora Orbána, ktorí snívajú o získaní podobnej ústavnej absolutistickej moci, narážajú na trpké poznanie, že na to nestačí len demagógia. Od Fica cez Kaczynského a Babiša po Janšu, dobrodruhovia demokracie sú naďalej vystavení „ponižovaniu“ parlamentného kolotoča. Potrebujú koaličných partnerov a nemôžu si byť istí, či v ďalších voľbách budú schopní zopakovať svoje víťazstvo, píše Haraszti.
Čítajte: Skutočným „milášikom“ autokratov je nepomerný volebný systém
Premlčia sa veľké kauzy?
Kontroverzná vládna novela môže naplno nadobudnúť účinnosť, keďže Ústavný súd nenašiel zásadný problém, pre ktorý by zmeny označil za protiústavné. V praxi to znamená, že začnú platiť nižšie sadzby za ekonomické trestné činy, skrátia sa premlčacie lehoty a mnohé kauzy sa nenávratne premlčia.
Kolega Peter Kováč pre vás vysvetlí, čo všetko ovplyvní i prečo bol obsah novely považovaný za sporný.
Čítajte: Ústavný súd trestné kódexy nezastavil. Kauzy sa premlčia, tresty sa znížia
Rodinné foto
Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka pre Slovensko na summite NATO vystupuje do popredia jedna zdanlivo banálna vec. Je ňou takzvaná family foto, ktorá patrí k rituálu medzinárodných rokovaní.
„Dovolím si povedať, že v našom prípade a v momentálnej situácii je spoločná fotografia oveľa viac ako len protokolárny bod programu. Je to silné politické posolstvo domov a aj náš odkaz ostatným účastníkom rodinnej fotografie. Objavuje sa na nej totiž prezident, minister zahraničných vecí a minister obrany krajiny, ktorej politická reprezentácia vedie rétorickú vojnu proti ostatným členom rodiny. Príbuzných označuje za vojnových štváčov a NATO ako militantnú organizáciu,“ píše Korčok vo svojom komentári pre SME.
„Západ, ktorý je tou rodinou na fotke, je pre nich zodpovedným za vojnu na Ukrajine a za to, že sa medzi sebou zabíjajú Slovania. Áno, na tej fotke sme fyzicky prítomní, ale podľa našich zvrchovaných a suverénnych postojov v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany sa natíska otázka, či sa my sami v tej rodine cítime dobre. Sú to tam vlastne naši?“
Čítajte: Jedno hovorím v Bruseli a Washingtone a iné doma na Devíne
Zápisník alkoholičky
Keď sa mladá žena, ktorá s manželom vychovávala ročnú dcérku v štandardných podmienkach, priznala, že už istý čas píše populárny blog Zápisník alkoholičky, otriasla spoločenskými predstavami o tom, ako vyzerá ten, kto podľahne závislosti a dá sa ňou zničiť.
Nechodila do krčmy ani po žúroch, opiť do bezvedomia sa dokázala aj doma. Na základe blogov Michaely Duffkovej natočili celovečerný film, ktorého príbeh vám vyrozpráva moja kolegyňa Kristína Kúdelová.
Čítajte: Tak sa tu ožer k smrti, vravel jej manžel. Sfilmovať všetko, čo robila opitá, jej mohlo ublížiť
Ďalšie články, ktoré vás posledné dni zaujali:
- Šimkovičová si obliekla kroj. A dopadlo to ako vždy
- Chcete bývať na Madeire? Geopolitika spôsobila, že časť Slovákov sa tam presťahovala
- Miliónové dlhy a nejasný osud. Tatranská veža hľadá nového nájomcu
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
