Milé čitateľky, milí čitatelia,
príbehom svojho atentátu chce Robert Fico prepísať dokonca aj príbeh vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Príbeh atentátu sa paradoxne stal zbraňou, ktorú premiér používa na oslabenie Progresívneho Slovenska a inej opozície. Príbeh o tom, ako Fica postrelil opozičný aktivista prepojený na stranu Demokrati, huckaný médiami, má refrén: spoločnosť je plná nenávisti.
Riešenie Robert Fico ponúka jediné – jeho kritici budú odteraz navždy mlčať. Nikto ho nebude trestať za jeho názory. Médiá ho nebudú kontrolovať, lebo aj kontrola zo strany novinárov je podľa neho nenávisť. Nepočíta s tým, že by sa napríklad Ľuboš Blaha za odplatu zdržal svojho jazyka – veď Blaha predsa len „vyjadruje svoj názor“. Rovnako ako Daniel Bombic, ktorý vraj „len zdieľa svoj pohľad na vec“, keď zverejňuje fotografie novinárov a hucká proti nim svojich fanúšikov.
Fico sa vždy nahnevane ohradzuje, ak mu novinári prisudzujú „pocity“ alebo postoje, ktoré on vraj nemá. On nemá traumu, nemá žiadne mentálne problémy. Ale premiér bez zaváhania prisudzuje „túžby“ novinárom: podľa neho je im ľúto, že prežil.
V nekritickom rozhovore pre denník Plus Jeden deň – bez vecných protiotázok zo strany redaktora – Fico v nekonečnom monológu tvrdí aj to, že „boli tu redakcie, ako denník SME či Denník N, kde robili stávky, či to prežijem, alebo neprežijem, a tešili sa, že sa takéto niečo vôbec stalo“. Vraj má na to interné informácie. Tak potom ich má premiér zlé. Ja som tu so svojimi kolegami celý čas sedela a báli sme sa o život Roberta Fica. Lenže empatickí novinári sa do tohto príbehu nehodia.
Po vražde Jána Kuciaka vláda obviňovala novinárov zo zneužívania tragédie – vtedy, keď pripomínali nenávistné prejavy, ktoré na ich adresu dlhodobo zaznievali aj od Roberta Fica. Keď hovorili, že spoluvytváral atmosféru, v ktorej sa chránencovi režimu zdalo prípustné objednať si vraždu novinára.
V deň spomienky na atentát Robert Fico ešte viac zahmlil, čo je nenávisť, čo je štvanie, čo je kritika a čo je kontrola. Keby odkazy, ktoré sme len za posledné obdobie my novinári dostali, neboli také vulgárne, podelila by som sa o ne – ako ilustráciu toho, ako na nás dopadá nenávisť, ktorú šíria politici.
Fico a jeho ľudia neponúkli žiadne skutočné riešenia. Neponúkli ich, pretože nenávisť šíriť neprestanú. Takto si nastavili spôsob komunikácie so svojimi voličmi. Je pre nich nepredstaviteľné, že by im mali pokojne, bez útokov a vulgarizmov vysvetliť, prečo nedostanú lepšiu zdravotnú starostlivosť, prečo im klesá príjem alebo prečo platia viac za potraviny.
Kedy ste naposledy počuli Roberta Fica hovoriť pokojným hlasom – tak, aby práve na niekoho neútočil?
Pozerajte: Šéfredaktorka v Aréne: Nerobili sme stávky o prežití premiéra, zvažujeme slová. Nenávisť šíria iní
Nebude zmier, osedláme traumu
Premiér rozhodol, že nebude zmierenie, kým sa každá kritika neutíši a národ ako jedno telo nepriľne k premiérovi a nebude ho všemožne podopierať na jeho ceste. Demokracia však nie je na tento typ zmieru uspôsobená, ak ju zranený líder vlastne rozkladá.
Odvtedy sa predstavitelia vlády snažia vyžmýkať z tejto tragédie aj posledné kvapky krvi, aby odstrašili opozíciu a novinárov od kritiky vlády. Nechcú liečiť kolektívnu traumu, chcú ju prehlbovať, chcú, aby voliči mali neustály pocit ohrozenia, chcú, aby sa identifikovali s Ficovými ranami. Chcú, aby táto trauma pracovala v ich prospech. Lenže spoločenské traumy slúžia svojim živiteľom len dočasne. A vždy prinášajú zhoršenie atmosféry v spoločnosti.
Čítajte: Predstavila som si premiéra, ako zmieruje. Potom sa ozval Robert Fico
Čo sa stalo po streľbe
„Najskôr zaznelo: ,Robo, poď sem.‘ To, čo potom vyzeralo ako podávanie ruky premiérovi, bolo v skutočnosti tasenie zbrane. Nasledovalo päť výstrelov. Tri trafili cieľ, štvrtý po odraze tiež.“ Kolega Michal Katuška pre vás prináša detaily o tom, čo sa krátko po atentáte dialo v Smere, v prezidentskom paláci alebo v strane Hlas.
Čítajte: Horúca linka Čaputová – Kaliňák, pravý strach v Smere a zmier, ktorý sa nikdy nestal. Čo sa dialo po atentáte
Zároveň kolega Katuška vysvetľuje aj to, prečo Smer na výročie atentátu výraznejšie reaguje na zbližovanie sa svojich najväčších politických oponentov - Progresívneho Slovenska, SaS a KDH s Demokratmi.
Čítajte: Smer využíva výročie atentátu na cielený útok na Demokratov a ich prípadnú koalíciu s PS
Je vôbec čo vyšetrovať?
Zločin zachytený profesionálnou kamerou za bieleho dňa a útočník spacifikovaný priamo na mieste činu. Za normálnych okolností by vyšetrovanie atentátu na premiéra Roberta Fica zo Smeru mohlo mať hladký priebeh.
V skutočnosti ho však od prvých chvíľ sprevádzali pochybné kroky premiérovej ochranky, Slovenskej informačnej služby aj samotného Fica, ktorý o prípade celý čas šíri konšpirácie. Kolega Matúš Burčík pre vás zhrnul vyšetrovanie atentátu v šiestich podstatných bodoch.
Čítajte: Pracovala na tom SIS, Kaliňák fotografoval krv. Čo sprevádzalo vyšetrovanie atentátu na premiéra
Čo hovoria prieskumy o stave spoločnosti rok po atentáte?
Denník SME si dal vypracovať exkluzívne prieskumy agentúrou NMS, aby si čitatelia mohli vytvoriť lepšiu predstavu o tom, ako spoločnosť rok po atentáte vníma výkon Roberta Fica ako premiéra, vyšetrovanie atentátu, ale aj stav spoločnosti. Kolega Martin Vančo pre vás tieto prieskumy spracoval a interpretoval.
Napríklad voliči koalície aj opozície sa zhodujú, že atmosféra v spoločnosti sa po roku zhoršila. Päťdesiatšesť percent opýtaných si myslí, že atmosféra v spoločnosti sa zhoršila, a len tri percentá vidia zlepšenie.
Čítajte: Prieskum: Aj voliči Smeru vidia u Fica po atentáte zmenu k horšiemu
Čítajte: Prieskum: Viac než tretina ľudí pochybuje, že atentát na Fica sa vôbec stal. Neveria najmä voliči PS
Vyberte si
Robert Fico nás tesne pred výročím atentátu postavil pred nezmyselnú voľbu. Podľa tejto réžie je jednou možnosťou naskočiť na beatifikáciu sv. Roberta a druhou je úplne ju odmietnuť, čo by znamenalo aj zdanlivo ignorovať skutočnosť, že sa jeden človek pokúsil zavraždiť predsedu vlády.
Čítajte: Rozpory okolo atentátu sa obracajú proti Ficovi
Máme v sebe agresívny gén?
Kolega Peter Getting sa na výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe porozprával so psychiatrom Pétrom Hunčíkom o tom, do akej miery je agresivita pre človeka prirodzená a čo nás krotí v jej prejavoch. Alebo aj to, aký zhubný vplyv má na človeka, ak zavraždí iného, a čo s nami robí vojna.
Čítajte: Psychiater Hunčík: Skupinové myslenie a správanie dokáže spôsobiť strašné zverstvá
Kristína z Cannes
Naša kolegyňa Kristína Kúdelová sa aj tento rok zúčastňuje na filmovom festivale v Cannes, čo, samozrejme, pre nás ostatných znamená, že si budeme môcť čítať texty, ktoré ďaleko presahujú krátke opisy príchodu slávnych hercov alebo premietania ich filmov. Kristína nám prináša ich príbehy.
Čítajte: Keď na vás hľadí s jemným úsmevom na perách. Bolo otázkou sekúnd, kedy De Niro v Cannes zaútočí
Čítajte: Tom Cruise v Cannes: Slovo nie neuznávam. Ak po niečom túžite, zabojujte o to teraz
Čítajte: Nič sa jej nepáči a nudí sa? Brigitte Bardot nie je kompetentná hodnotiť filmy, vraví šéf Cannes
Ďakujem, že nás čítate.

Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME