Autor je doktorand na Trinity College v Dubline. Pracoval v Inštitúte finančnej politiky a v Kancelárii prezidenta SR
Ekonomické zaostávanie Slovenska, ale aj Európskej únie je téma, ktorá stále rezonuje. Podľa oficiálnych, ale chybných štatistík Eurostatu bola slovenská ekonomika v roku 2012 výkonnejšia ako česká, kým dnes je ďaleko za ňou. Oficiálne a pravdivé štatistiky poukazujú na obdobné zaostávanie Únie v porovnaní s hospodárstvom Spojených štátov.
Kľúčom k hospodárskemu dobiehaniu je rast produktivity. O tom, že prekážkou je prílišná regulácia a nedobudovaný spoločný trh, písali iní autori tu, tu, tu alebo tu.
Nechcem spochybňovať dôležitosť deregulácie a prehlbovania spoločného trhu. Vzťah medzi produktivitou, dereguláciou a jednotným trhom je však komplikovanejší, ako by sa mohlo zdať.
Najskôr krátko o primáte produktivity vo verejnej debate. Predstavte si, že na Slovensko prídu stovky moslimských rodín z Čadu, ktoré si nájdu prácu za minimálnu mzdu v našich starobincoch.
Muži pracujú v práčovniach, prezliekajú postele, upratujú, ženy kosia trávu a v noci strážia areál. Vďaka tomu majú naši dôchodcovia čistejšie izby, častejšie im menia posteľnú bielizeň a v pokosenej záhrade je menej kliešťov. Pre moslimské rodiny z Čadu je aj slovenská minimálna mzda výborným zárobkom.
Problém je, že z makroekonomického pohľadu sa situácia na Slovensku zhoršila. Nové pracovné miesta za minimálnu mzdu znížia priemernú produktivitu a zväčšia zaostávanie ekonomiky za Českom či EÚ. Preferovali by ste v tomto prípade život na menej, alebo viac zaostávajúcom Slovensku?
Produktivita nie je kvalita života
Ak sa niekomu zdá táto úvaha príliš zjednodušujúca, tak tu je pozorovanie reálneho sveta. Ekonomika Únie za posledných dvadsaťpäť rokov viditeľne zaostávala v raste produktivity za USA. Rovnako platí, že kým okolo roku 2000 bola miera dožitia v USA a EÚ viac-menej porovnateľná, dnes je rozdiel v dožití asi dva roky.
