Tomáš Gális odporúča najlepšie texty z víkendovej prílohy Fórum.
Ako by povedal klasik, môže sa nám to nepáčiť, môžeme proti tomu dokonca protestovať, ale to je asi jediné, čo sa s tým dá robiť. Článkom o Európskej únii sa jednoducho nevyhneme. Jeden z nich napísal Ian Buruma, ktorý sa vracia k histórii európskej integrácie.
Okrem iného popisuje jedného z konštruktérov európskeho zjednocovania: "Monnet bol rodený technokrat, ktorý nenávidel politický konflikt a z jednoty si spravil takmer fetiš... Povojnový ideál zjednotenej Európy bol do značnej miery plánovačským archetypom, technokratickou utópiou. A, samozrejme, pre Monneta a iných zakladateľov povojnovej Európy to bol dokonca ušľachtilý ideál. Problém technokratov však spočíva v tom, že majú tendenciu ignorovať politické dôsledky vlastných plánov. Konajú tak, ako keby politika neexistovala alebo ako keby na nej nezáležalo.." A to je podľa Burumu veľký problém, ktorý ohrozuje budúcnosť kontinentu.
Milan Zemko si pre zmenu všíma históriu česko-slovenskej integrácie. Ako naznačuje už samotný názov, ani jeden z pokusov o spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov nevyšiel. Napríklad ten po roku 1945: "Po odboji a Slovenskom národnom povstaní Slováci očakávali, že tentoraz bude zmena vskutku prelomová, v duchu princípu ako rovný s rovným. Pomerne rýchlo sa toto očakávanie ukázalo ako číra fikcia. Slováci síce boli uznaní za osobitný (bratský) národ, no dosah tohto uznania na štátoprávne usporiadanie republiky bol nedostatočný, ba iluzórny."
Zle zapnutá česko-slovenská vesta >>
Z československej minulosti do súčasného Poľska nás zavedie Ann Applebaum, ktorá sa vo Varšave vybrala na futbal. Jej článok, našťastie nie je o góloch, bodoch a sekundách, ale o peniazoch za štadióny.
Ako píše: "Stavba a rekonštrukcia ôsmich arén mala stáť 2,8 miliardy dolárov, ale príjem zo vstupeniek je len 190 miliónov. Aj keby sme odrátali peniaze, ktoré návštevníci minú na jedlo či ubytovanie, bude to veľká rozpočtová diera, ktorú nik neupchá. Nový varšavský Národný štadión stál poplatníkov (záleží na tom, ktorému odhadu veríte) okolo 550 miliónov. Počas šampionátu sa na ňom bude hrať štyrikrát. Čo potom? Zostane prázdny ako Vtáčie hniezdo, vybudované pre pekinskú olympiádu?"
Kým Poliaci sú hrdí na súčasné majstrovstvá, v Maďarsku ožíva hrdosť na neslávnu minulosť. Paul Lendvai s tým má problém: "Horthymu, právom rozporuplne chápanému v susedných štátoch ako symbol revizionizmu, sa v Maďarsku Viktora Orbána dostáva novej cti: zriaďujú a plánujú mu pomníky, pomenúvajú po ňom námestia a ulice, odhaľujú mu pamätné tabule. Skutočným nebezpečenstvom je však čiastočne plazivá, čiastočne otvorená rehabilitácia názorov na horthyovskú éru."
Horthyho tieň nad Maďarskom >>
No a Milan Lasica má problém s mobilom.
