Tomáš Gális odporúča najlepšie texty z víkendovej prílohy Fórum.
Po schválení trvalého eurovalu a informácii, že desať ministrov zahraničia už dlhšie rokuje o akýchsi spojených štátoch európskych, sa asi nepatrí kaziť eurooptimistom náladu, ale inak sa nedá. Kým sa to spojí, možno sa to rozpadne. Tak aspoň znie varovanie bulharského politológa Ivana Krasteva. Jeho siahodlhý článok však nie je negativistický. Naopak, Krastev píše, aké poučenia si môžeme vziať z nečakaného rozpadu Sovietskeho zväzu.
"Presvedčenie, že dezintegrácie je nemysliteľná, môže zvádzať k prijímaniu antiúniových opatrení a rétoriky, ktoré sú dobré z krátkodobého hľadiska. To všetko v dobrej viere, že z dlhodobého hľadiska sa nič zlé nemôže stať. Ale prípadný rozpad Únie nemusí byť práve dôsledkom víťazstva protieurópskych nad proeurópskymi silami. Sovietska skúsenosť je varovaním, že kolaps môže byť nezamýšľaným dôsledkom dlhodobej únijnej nefunkčnosti, ku ktorej prispieva neschopnosť elít pochopiť politickú dynamiku v jednotlivých členských štátoch."
Čítajte článok Lekcie z rozpadu >>
Od akútnej k vzdialenej hrozbe. Americký právnik Tim Wu píše o tom, že niektorí ľudia by chceli právo na slobodu prejavu udeliť aj strojom: "Argument, že stroje rozprávajú, sa prvýkrát objavil v roku 2003 v kontexte procesu o internetovom vyhľadávaní. Jedna firma bola nespokojná so svojím postavením vo vyhľadávači Google. Ten argumentoval tým, že výsledky vyhľadávania sú ústavou chráneným prejavom. Tohto roku profesor práva na Kalifornskej univerzite Eugene Volokh napísal, že Google, Bing, Yahoo! a iné vyhľadávače hovoria. Laikovi to znie bizarne, ale má to logiku. Autorom novinových poradní nikto neupiera, že ich články sú prejavom. Keď sa so svojou otázkou obrátite na Google, vyhľadávač sa musí rozhodnúť, aké odpovede a v akom poradí vám poskytne."
Čítajte článok Stroje nad ľudí? >>
Z budúcnosti do minulosti. Ludvík Vaculík je ďalším autorom, ktorý prispel svojim textom do seriálu o rozpade Československa. Ako píše, najprv si žiadne rozdiely medzi národmi neuvedomoval: "Pre mňa slovenská otázka vznikla za vojny. Žil som vtedy v internáte u Baťu v Zlíne s chlapcami pochádzajúcimi z celých Čiech i Moravy. Veľa sme hovoril o tom, čo bude po vojne. Že ju Nemci prehrajú, bolo pre nás samozrejmé. Diskutoval som o tom, či do obnovenej republiky vezmeme Slovákov: keď nás po Mníchove opustili a ten ich štát bol fašistický. Boli sme radi, že to tým svojím Národným povstaním napravili..."
Čítajte článok Dobre sa stalo >>
A napokon o peniazoch. Možno si delegáti snemu KDH nájdu čas na článok Jána Štrassera, ktorý venoval zlatým padákom: "Rok má dvanásť mesiacov – to znamená dvanásť mesačných platov. Čo je to za matematický zázrak – trinásty, štrnásty... sedemnásty mesačný plat? Ako sa volajú tie mesiace? Stranober, klientober, korupčnober?"
