SME

Zraziť krivku rastu bude náročné, ale musíme sa o to pokúsiť

Máme posledných desať rokov.

Ak máte cez päťdesiatku, počas vášho života sa z komínov uhoľných elektrární či výfukov áut dostali do ovzdušia až tri štvrtine všetkých doteraz ľuďmi vyprodukovaných emisií. Ak ste sa narodili pred 30 rokmi, ľudstvo počas vášho života vyprodukovalo viac ako polovicu zo všetkých emisií od začiatku 18. storočia.

Podľa najnovších meraní dosiahla koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére 417 častíc na milión, čo znamená, že od začiatku priemyselnej revolúcie stúpla koncentrácia o 50 percent.

Naposledy bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére medzi 300 a 400 milióntinami oxidu uhličitého v pliocéne pred približne troma miliónmi rokov a podľa vedeckých štúdií globálna teplota bola o dva až tri stupne vyššia, ako je priemerná globálna teplota začiatkom 18. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Oveľa presnejšie dáta však máme za posledných 800-tisíc rokov, ktoré vychádzajú z analýzy vrtov v ľade. Počas tohto obdobia najvyššia koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla 290 milióntin. Počas tohto obdobia Zem zažila celkovo osem dôb ľadových, ktoré často využívajú odporcovia klimatickej zmeny na popieranie súčasného otepľovania a najmä vplyvu ľuďmi vypusteného oxidu uhličitého na klimatickú zmenu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jednou z príčin tohto ochladzovania sú aj pravidelné zmeny v rotácií Zeme okolo Slnka a v sklone zemskej osi nazývané Milankovičove cykly. Ale keby nebolo vplyvu ľudí a nimi produkovaných emisií, planéta by mala byť dnes na základe týchto cyklov na počiatku periódy ochladzovania a nie otepľovania.

Aj keď v historických epochách planéty vedci vedia vysledovať aj obdobia s výrazne vyššou koncentráciou, podľa dnešného vedeckého poznania sa nikdy nemenila tak rýchlo ako v súčasnosti. Aj náhle skokovité zvýšenie koncentrácie na konci triasu, ktoré spôsobilo doteraz známe najväčšie vymieranie druhov trvalo medzi v rozmedzí 1000 až 20 000 rokov.

Viac ako tridsať rokov platný vedecký konsenzus nepochybuje o tom, že za súčasným rastom globálnej teploty sú ľuďmi vypustené emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, a jeho rastúca koncentrácia.

Navyše napriek všetkým politickým, odborným aj mimovládnym snahám, ktoré sa za posledné desaťročia objavili a zhodne hovoria, že na zastavenie otepľovanie musíme znížiť emisie skleníkových plynov na nulu, ich objem stále rastie.

Počas uplynulých sedemdesiat rokov totiž medziročne nenarástol iba deväťkrát. Vo všetkých prípadoch išlo o roky spojené so závažnými svetovými udalosťami, ekonomickými krízami alebo vojnami. Naposledy klesol objem vypustených emisií v minulom roku. Príčinou bola pandémia koronavírusu.

Klimatická pandémia

Napriek tomu ľudstvo vlani vypustilo do ovzdušia 34 miliárd ton oxidu uhličitého len vďaka spaľovaniu fosílnych palív – uhlia, ropy a zemného plynu. Ďalších 5,9 miliar­dy ton uniklo do atmosféry pre odlesňovanie a intenzívne poľnohospodárstvo. A každá tona konkrétne ovplyvňuje globálne otepľovanie.

Na základe klimatických modelov dnes vieme určiť, kedy ľudstvo vypustí taký objem emisií, že presiahne kritickú hranicu oteplenia o 1,5 stupňa aj 2 stupne Celzia. Teda oteplenie, ktoré Medzivládny panel pre klimatickú zmenu určil ako poslednú hranicu, ak chceme zabrániť skutočne vážnym dopadom klimatickej zmeny, ako sme ich opísali v predchádzajúcich kapitolách.

Náš uhlíkový rozpočet pre hranicu 1,5 stupňa celzia naplníme niekedy medzi rokom 2026 a 2042 so stredným odhadom medzi rokmi 2030 a 2032. Dvojstupňovú hranicu pokoríme medzi rokmi 2034 a 2052 so stredným odhadom v roku 2043.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Musíme však brať do úvahy aj zotrvačnosť otepľovacieho efektu skleníkových plynov. Aj keby sme od zajtra nevypustili ani gram ďalšieho oxidu uhličitého, stále platí, že ten, ktorý už dnes je v atmosfére, bude pôsobiť ešte ďalšie dekády.

Smutným prirovnaním je súčasná krivka vývoja pandémie. Odborníci a epidemiológovia neustále upozorňujú, že medzi nakazením človeka, objavením príznakov, zhoršením ochorenia, prípadnou hospitalizáciou a, žiaľ, v mnohých prípadov smrťou, sú týždne oneskorenia. Prípady potvrdené testami dnes, znamenajú nárast hospitalizácií približne o tri týždne a prejavujú sa v úmrtiach o približne ďalšie tri týždne.

Rovnako náročné je aj zrazenie krivky nakazených. Ak sa prijímajú opatrenia, hneď je možné udržať pandémiu pod kontrolou a oveľa rýchlejšie opatrenia uvoľniť. Ak počet nakazených v populácií stúpne príliš, oveľa dlhší čas trvá, kým napokon opatrenia zaberú.

Klimatická pandémia sa úplne vymkla kontrole. Napriek všetkým vedeckým varovaniam objem emisií prakticky každoročne rastie a s ním aj koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Slabučkých sedem percent

Stránky novín aj večerné správy pred rokom v marci a apríli zaplnili zábery nemocníc v talianskom Bergame, ale aj v Španielsku, či čínskom Wuhane. Zatvorili sa letiská, fabriky, ľudia sa stiahli z verejných priestorov do svojich domov, menej jazdili na autách. Na severnej pologuli pre rozširujúcu sa pandémiu koronavírusu zastal život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vzápätí sa sa objavili informácie o tom, ako sa nad inak znečistenými regiónmi vyčistil vzduch, a v kontexte klimatickej zmeny sa začalo diskutovať o tom, či pandémia dokáže pomôcť boju proti klimatickej zmene. Odpoveď je, že nedokáže.

Objem emisií vlani skutočne prvýkrát od roku 2009, keď sa prevalila globálna ekonomická kríza, výrazne poklesol. Medziročne sa znížil o sedem percent. Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére však naďalej rástla.

Sedempercentný pokles totiž znamenal iba to, že namiesto 43 miliárd ton oxidu uhličitého v roku 2019, ľudstvo vlani vypustilo 39,9 tony oxidu uhličitého. Na to, aby sme zastavili globálne otepľovanie to nestačí. Musíme klesnúť na nulu.

Keď nula neznamená nulu

Ľudstvo stojí pred obrovskou výzvou, ako v najbližších rokoch zvrátiť svoju krivku stúpania emisií. Ak nechceme prekročiť oteplenie o 1,5 stupňa, museli by sme počnúc odteraz každoročne znížiť objem vypustených uhlíkových emisií o 7,6 percenta ročne. Teda presne o toľko, ako sme ich znížili v roku 2020 za cenu veľkých ekonomických strát.

Navyše najnovšia analýza Organizácie spojených národov, ktorá skúmala 48 národných plánov na zníženie emisií, ukazuje, že súčasné prísľuby nebudú stačiť. Ak by ich aj krajiny do bodky naplnili, v roku 2030 budú svetové emisie iba o 2,1 percenta nižšie ako v roku 2017, čo je ďaleko od hranice, ktorú vedci stanovili na udržanie otepľovanie pod 1,5 0C.

Avšak pribúdajú aj pozitívne signály. Spojené štáty americké sa po zvolení Joe Bidena do úradu prezidenta opäť prihlásili k Parížskej dohode, Čína predložila sľub dosiahnúť uhlíkovú neutralitu do roku 2060, a Európska únia prijala záväzok znížiť emisie do roku 2030 o 55 percent oproti stavu v roku 1990.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nie je to málo, ale stále to nie je dosť. Aby sme celosvetovo dosiahli uhlíkovú neutralitu, si bude vyžadovať obrovské úsilie a dnešné prísľuby už nestačia.

Budeme potrebovať spoločné úsilie, osobné a individuálne zmeny, ale v prvom rade budeme potrebovať koncepčnú a hlbokú zmenu systémov prepravy, výroby energie, potravín, alebo stavebníctva.

Navyše na túto zmenu máme veľmi málo času. Preto budeme potrebovať celú politickú reprezentáciu, aby tieto pre tieto zmeny vytvorila vhodné podmienky.

Zdroje:

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu