Autor je manažér
Chaos prejavujúci sa v podstate na celom svete stelesňuje len cyklický zápas o základný model fungovania spoločnosti.
Násilná dominancia či kooperatívne partnerstvo?
Nevraživosť prítomná vo virvare Ukrajiny a Blízkeho východu sa netýka len prevahy myšlienky vojny, ktorá stelesňuje reinkarnáciu dominancie hierarchie a jej obhajobu mečom, ale aj snahy nastoliť po globálnom odmäku opäť nadvládu čriedového extrémizmu, podporovaného teokratickým konzervativizmom, založenú oveľa viac na myšlienke kontroly a ničenia než na otvorenej spolupráci a zdieľaní.
Zrážka sa odohráva v Iráne aj v USA a nevyhýba sa ani Európe, kde sa koncom roka rozhorel boj proti rodovej rovnoprávnosti v nemčine.
Poznáme ju dôverne aj od nás ako konflikt medzi národno-náboženským fundamentalizmom kŕmeným predstavou o exkluzivite istého stáda s nárokom na „silný štát“, ktoré preferuje izoláciu pred otvorenosťou, a brojí preto proti progresívcom všetkého druhu bez ohľadu na zákonné limity.
Časť z nás prosto nechce prijať egalitaristické spolužitie založené na univerzálnosti pravidiel – platných aj pre mocných – a rovnosti práv patriacich každému bez ohľadu na jeho pôvod, názory a spôsob života. A je ochotná preto zabíjať – nielen odstrániť špeciálnu prokuratúru.
Hierarchický model v západnej civilizácii nastolil sám Boh – požehnaním bezbrehej brutality.
„Nezabiješ“ platilo pár hodín
Skvelý príklad hierarchie aj s dôsledkami jej ohrozenia nájdeme priamo v Starom zákone. Mojžiš zostúpi z hory Sinaj – z nadradeného postavenia – a prinesie Desatoro. Pripomeňme, že hneď prvé prikázanie káže, že sa smieme klaňať iba mačistickému Jehovovi – vyzdvihnúc seba nad všetko stvorenie, len On rozhoduje o pravidlách.
Pospolitý izraelský ľud sa však rozhodol pre zlaté teľa, ktoré mohlo symbolizovať egyptskú bohyňu Hathor, spojovanú s láskou a plodnosťou, protiklad Jehovu.
Nasledovala okamžitá pomsta – Hospodin sa rozhodol všetkých Izraelitov vyhubiť. Mojžiš, ktorý mal linku 363 na starozákonného Boha, ho však prehovorí, aby zvolil iný trest (Ex.32:27-29): „Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného... V ten deň padlo z ľudu asi tritisíc mužov.“
„Nezabiješ!“ tak platilo sotva pár hodín.
Obrana „Starého zákona“ pretrváva
Sotva nájdeme lepší príklad sveta založeného na hierarchii než Rusko, ktorého stav vystihuje sociológ Alexej G. Levinson. Ich predstavy o fungovaní štátu sú úplne iné.
Levinson hovorí, že najpresnejší opis vzťahu medzi Rusmi a ich lídrom je snaha zachovať status quo. „Nech už milovaný vodca povie čokoľvek, napríklad aj zjavnú lož, milujeme ho a vo všetkom s ním súhlasíme.“
Žijú podľa pravidiel klanu, kde sú neformálne pravidlá omnoho dôležitejšie ako písaný zákon, ktorým sa má štát vrátane prezidenta Putina riadiť. Nie on sa riadi zákonom, ale zákon ním – správa sa presne ako Jehova.
Potom nečudo, že Ukrajina, ktorá sa vydala cestou zlatého teľaťa, čelí vyhladeniu a na Prigožina, ktorý sa „bohu“ vzoprel, dopadla blesková odplata. No hoci „tretí Rím“ oplýva nesmiernym bohatstvom, zostala z neho len veľká chudobná diera, čo nedokáže dať nič, len smrť.
Jeho veda dnes nič neprodukuje – všetky zdroje sa presunuli do technológie na zabíjanie. Mnohí však boli nadšení, keď na Jeho príkaz zabrali Krym-Zajordánsko a napadli Ukrajinu-Palestínu, hoci museli vedieť, že bolo porušené medzinárodné právo.
Velebia toho, kto sa na porušenie pravidiel odhodlal a dal im Gazu-Avdijivku – zrovnanú so zemou. Veď spochybňovanie pravdy „Boha“ a práva bezohľadne zabíjať sa neodpúšťa.
„Najväčší hriech Európy v očiach Rusov je jej tolerancia“.
Kto dal príkaz milovať blížneho svojho
Začiatkom letopočtu sa objavil muž, ktorý sa odvážil odsúdiť vládnucich svojho klanu – boháčov i náboženské autority – pre utláčanie ľudu Palestíny. Odmietal inštitucionálnu nenávisť, brojil proti segregácii a tvrdil, že ponížení raz zdedia zem, a neodsúdil ani nevernú ženu, objekt vo výlučnom vlastníctve muža.
Túto demokraticko-feministickú revoltu muselo vedenie klanu zastaviť za každú cenu, nuž skončil na kríži. Kým sa tak stalo, hoci bol božieho pôvodu, pokorne umyl nohy svojim nasledovníkom a prizval ich k stolu vrátane Judáša-Prigožina. Podelil sa o svoje telo a dal im jediný príkaz – nie aby sa klaňali jemu, ale aby sa delili rovnako a milovali navzájom.
Slovenský súboj „zákonov“
Aj u nás prebieha pasovačka príbehov – formálne sme právny štát, nik nestojí nad zákonom, nemá monopol na pravdu. Koaličnému klanu podporovanému klérofašistickým konzervativizmom však tento princíp nevonia, tak mení pravidlá a útočí na tých, čo ohrozujú privilégiá.
Lebo oni chcú rozhodovať, kto bude stíhaný, kto smie prezentovať svoj názor na verejnosti, kto dostane štátnu zákazku, kto môže uzavrieť manželstvo. Bez bázne sa vyhrážajú nezávislým – sudcom, policajtom a novinárom. Odhlasujú v parlamente, že podpredsedom bude „zablokovaný“ grobian šíriaci nenávisť. A podržia ministra, ktorý valcuje základné ústavné princípy. Rozdajú aj celý rozpočet, len aby si kúpili moc, a v mene „tradície“ ovládli pravdu, zákon a silové zložky. Tak ako fašisti, ako komunisti, ako Putin.
Aj naša priama skúsenosť však pozná príbeh mladého muža, ktorý chcel, aby spoločnosť nebola záležitosť klanových privilégií, ale pravdy a pravidiel, a preto prevzal na seba zodpovednosť hovoriť, keď ostatní mlčky tolerovali hriechy štátu slovenského. Tiež ho to stálo život.
Pochopia Slováci vôbec niekedy význam jeho obety alebo sa budú prizerať deštrukcii demokracie a nastoleniu autoritárskeho režimu?
