Milé čitateľky, milí čitatelia,
pred mnohými rokmi, keď ma ako šéfredaktorku volali diskutovať o právach žien alebo rovnoprávnosti, som sa často zdráhala. Hovorila som si, že sa chcem sústrediť na tie najvážnejšie otázky, ako sú demokracia, korupcia, situácia marginalizovaných skupín. Mala som pocit, že ako novinárka patrím medzi privilegované ženy, ktoré majú svoj hlas aj vplyv. Občas som porovnávala našu situáciu na Slovensku so situáciou žien v krajinách, kde nemajú prístup k vzdelávaniu alebo k politike.
Zdalo sa mi, že v porovnaní s tými ženami sme na tom dobre. Dnes už viem, že ak bude spoločnosť čakať, kým sa zotrie chudoba, zlepší zdravotníctvo alebo posilní demokracia, a až potom bude chcieť hovoriť o ženách, ich postavení v spoločnosti a dnes už aj o útokoch na ne, tak o tom nebudeme hovoriť nikdy.
Navyše, násilie proti ženám je úzko späté so všetkými témami, ktoré som spomínala. Dnes na Slovensku vládne garnitúra, ktorá nenávistné prejavy umocňuje, oslavuje Medzinárodný deň žien tak, že pretláča notorické stereotypy o ženách, a vyslala signál, že obete znásilnení sú jej viac-menej ukradnuté, keď ide o vyššie politické ciele.
Keď som písala o útokoch na moju kolegyňu Zuzanu Kovačič Hanzelovú a upozorňovala na intenzívnejšie nenávistné kampane proti ďalším novinárkam, niektorí mi napísali, že trestám statočných mužov, ktorí tiež čelia tlakom len preto, že nemajú vagínu. Takéto reakcie presne ilustrujú nepochopenie problému násilia proti ženám.
Ak o ňom hovoríme, nezmenšujeme útoky na mužov a nebanalizujeme šikanovanie, ktorému niektorí čelia. Hovoríme, že útoky na ženy sú špecifické a prevažná väčšina sexualizovanej nenávisti v digitálnom priestore je zameraná na ženy.
Debata o ľudských právach nie je aréna, v ktorej sa musia pobiť jednotlivé znevýhodnené, utláčané alebo ohrozené skupiny občanov o to, kto si zaslúži najviac pozornosti. Podstata skutočnej demokracie je, že všetci majú svoje práva a pozornosť štátu, ak na nich niekto systematicky útočí. Ak na nich útočí samotný štát, potom nastáva pochybnosť, či je to stále demokracia, alebo ide len o tyraniu hlučnej časti spoločnosti, ktorej politik povedal, že má právo verejne prejavovať svoje najperfídnejšie predstavy o spoločnosti.
Ženy, ktoré zažívajú nenávistné útoky, nepotrebujú estrády nevkusu, ktoré stranícky propagandista pomenoval oslavami MDŽ. Vlastne žiadna žena takúto estrádu nepotrebuje. Potrebuje ju Robert Fico a ďalší muži z vládnych strán, aby si karafiátmi a hlúpymi vtipmi kupovali hlasy žien, pre ktorých kvalitu života reálne táto vláda nič neurobila a je otázne, či urobí.
Čítajte: Keď len tak ľahostajne prekračujeme telá žien
Fico a Danko chcú televízny ovládač
To, že Robert Fico a Andrej Danko chcú mať štátnu televíziu na svoje stranícke účely, bolo jasné dávno predtým, než sa naposledy vypísali parlamentné voľby. Danka si „verejnoprávna“ televízia rozmaznala ešte v časoch, keď ju riadil Jaroslav Rezník. Jeho nadprácu v prospech SNS si v roku 2019 všimli aj Reportéri bez hraníc a upozornili na zásahy manažmentu do práce redaktorov. Práve Dankova ministerka kultúry, vyslaná redaktorka konšpiračného a proruského média Slovan, pripraví zákon, pomocou ktorého sa vláda zbaví súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja a presadí si svoju predstavu „spravodajstva“.
V krajine, kde od roku 1993 verejnoprávna televízia mala okolo dvadsať generálnych riaditeľov, ak rátame aj dočasných, tento vývoj už nikoho nešokuje. Odstránenie Machaja a ovládnutie RTVS je vlastne politická tradícia.
Čítajte: Vývoj, ktorý už nikoho nešokuje. Fico a Danko chcú televízny ovládač
Ako zlikvidovať verejnoprávne médium?
Šimkovičovú na zásah proti RTVS vyzýval aj premiér Robert Fico vo februári, keď RTVS nazval „opozičnou a protivládnou“.
„Vrcholom je to, čo predvádza slovenská televízia, predsa nie je možné, aby slovenská televízia propagovala opozičné mítingy a volala ľudí,“ vyhlásil premiér. V tom čase vrcholila séria opozičných zhromaždení proti Trestnému zákonu. Zúčastňovali sa na nich každý týždeň desiatky tisíc ľudí. „Z redaktorov sa stala partička aktivistov, to nie sú novinári. V ére, v ktorej sa nachádzame, ľudia typu pána Machaja nemajú čo robiť na čele slovenskej televízie,“ povedal Robert Fico.
Ako toto plánované ovládnutie prebieha? Ako bude vyzerať zákon, ktorý má pripraviť ministerka Šimkovičová? Ako sa chcú zbaviť Machaja? Kolegovia Daniela Hajčáková a Michal Katuška pre vás pripravili text, ktorý udalosti okolo RTVS podrobne vysvetľuje.
Čítajte: Začína sa ťaženie vlády na RTVS. Šimkovičová plní zadanie Smeru a SNS
Vrahovia Slovanov?
Propagandistickými rečami o tom, ako každý, kto podporuje Ukrajinu, vlastne podporuje vraždenie Slovanov, Robert Fico už odstrčil najbližšieho zahraničného partnera, českého premiéra Fialu. Do nemoty opakuje, že Ukrajina potrebuje mierový plán.
„Konečne by sme sa teda mohli dozvedieť, ako vyzerá mierový plán z Úradu vlády. Lebo jedna vec je hovoriť vo videu o zabíjaní Slovanov, druhá vec však je, že Robert Fico sa bude musieť rozhodnúť, či vie, kým je a kam patrí,“ píše Michal Havran vo svojom texte.
„Možno by bolo načase pripomenúť Ľubošovi Blahovi, Ficovi a Blanárovi, že jadrové zbrane majú aj naši spojenci a existuje oprávnený predpoklad, že ich majú dokonca vo funkčnom stave. Ak si myslia, ako radi a často hovoria, že Rusko sa nedá poraziť, pretože ani vo Fínsku v roku 1939, ani v Afganistane v roku 1989 ho nikto neporazil, tak rovnako sa nedajú poraziť ani naši spojenci,“ dodáva Havran.
Čítajte: Keď vraždí Slovan Slovana
Ako však mimo verbálnej vojny, ktorú Fico intenzívne vedie, vyzerá tá skutočná na Ukrajine?
Kolega Daniel Hoťka pre vás zosumarizoval otázky a odpovede ohľadne Ukrajinou zostrelených ruských bojových lietadiel. Skutočne prišlo Rusko o toľko lietadiel, ako hlásia ukrajinské sily? Má Kyjev dôvod na oslavu?
Čítajte: Ako dokázala Ukrajina zostreliť trinásť ruských lietadiel a čo to znamená pre vojnu?
„Bratříčku, nevzlykej“
Karel Kryl na sklonku roka 1989 spieval svoju ikonickú pieseň na pódiu protikomunistických protestov a spolu s ním ju spievali desaťtisíce ľudí. Boli to fanúšikovia, ktorí si Kryla pamätali z čias sovietskej okupácie, ale aj ľudia, ktorí vtedy ešte neboli na svete a poznali jeho piesne z ilegálnych nahrávok. Keď Kryl 3. marca 1994 zomrel, mnohé médiá sa zmohli len na pár riadkov. Čo sa stalo?
Kolega Peter Getting vám odpovie na túto otázku, keďže preskúmal život a fenomén Kryla a to, prečo ho posmrtne zneužívali aj dezinformátori.
Čítajte: Keď zomrel, takmer nikto sa k nemu nehlásil. Kryla posmrtne zneužívali aj dezinformátori
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- V 28 rokoch mi povedali, že mám málo vajíčok. S priateľom sme si preto zamrazili spoločné embryá
- Chaos v bratislavskej gastroenterológii. Najskôr podali hromadne výpovede, teraz ich stiahnu
- Najprv reality šou, potom slovenská realita. Angličania sa na Slovensku popálili
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
