Milé čitateľky, milí čitatelia,
Tomáš Taraba to nemá ľahké. Chce byť neustále nahnevaný, ale na konštantnú nasrdenosť má licenciu Robert Fico. Chce byť národný, veď aj strana, ktorá ho nominovala, je národná vo svojom názve, ale Smer si medzičasom skolonizoval aj národné cítenie.
A tak pre Tarabu a SNS ostáva doména preháňania a šokovania. Pri takej nízkej voličskej podpore by sme naozaj mohli celú SNS a jej nominantov ponechať pre karikaturistov a podcast Piatoček, ale títo ľudia majú reálnu moc, čo ich robí nebezpečnými.
Napríklad posledné Tarabovo rozhorčenie nad spojením dúhovej vlajky a štátneho znaku zbytočne obťažuje a straší menšinu, ktorá žije na Slovensku a má rovnaké právo vyjadrovať afinitu voči symbolom štátu v spojení so symbolom tolerancie.
Dokonca aj Taraba vie, že jeho vyhrážanie sa trestným oznámením za spojenie dúhovej vlajky a štátneho znaku je na úrovni nadávania do teplošov LGBTQ komunite. Ale urobil to, vyslal signál svojim, ktorí sa dnes už striasajú hnusom aj pri dúhe ako prírodnom úkaze po daždi.
Popritom by sa ako minister životného prostredia mal venovať skutočným hrozbám, lebo dúha takou hrozbou naozaj nie je.
Lenže jeho voliči ešte nie sú celkom rozhodnutí, či glóbus nie je hoax, a tak hovoriť s nimi o globálnom otepľovaní by len ďalej tlačilo preferencie na bod mrazu. Preto potrebuje Taraba inú tému. Takú, pri ktorej krv národovca zovrie.
Ostáva len dúfať, že hlava prokuratúry ostáva chladná, aspoň v tomto prípade.
Obrus aj vulgarizmy
„Slováci chcú žiť, rozkopme im riť, poďme sa zachrániť!“ - napísali na transparent priamo do troch pruhov slovenskej vlajky. Pred parlament si ho priniesli účastníci protestu, ktorý v roku 2021 zvolal Smer proti pandemickým opatreniam.
Kolegyňa Daniela Hajčáková vysvetľuje, že to bol len jeden z mnohých prípadov z posledných štyroch rokov, keď niekto na šírenie vlastných postojov priamo využil štátnu symboliku - vlajku či štátny znak. Ani pri jednom z nich sa však SNS neozvala, že ide o hanobenie štátneho symbolu.
Je to o slobode
Boris Zala si v Smere pamätá viacerých gejov a lesby a pamätá si aj to, že sa cítili pohodlne. Po prezidentských voľbách 2014 sa však už akosi vytrácali.
„Cítili príchod temnejšej konzervatívnej atmosféry aj v tejto strane. Smer si minulý rok dokonca z útokov na LGBTQI ľudí urobil doslova útočnú, nechutnú a dehumanizačnú volebnú kampaň. Svojím dosahom na verejnosť tak podstatne prekonal aj kotlebovcov a zaradil sa definitívne do radov krajnej pravice,“ píše Zala vo svojom komentári o tom, ako si Smer namiesto slobody zvolil represiu.
Čítajte: O LGBT+, „tradičnej rodine“ a kresťanstve
Komisia nepadla na hlavu
Európska komisia pomerne intenzívne komunikuje so Slovenskom. Vo svojom poslednom liste upozornila predstaviteľov vlády, že ani dodatočné úpravy v Trestnom zákone nezohľadňujú všetky jej pripomienky, ktoré tlmočí už od jari.
List nadväzoval priamo na najnovšiu novelu, ktorú napokon schválil parlament len dva pracovné dni po jeho doručení. Kolega Peter Kováč vysvetľuje podrobnosti.
Čítajte: Susko dostal ďalší list z Bruselu. Ani najnovšie zmeny v Trestnom zákone sa Komisii nepozdávajú
Brusel Ficovým slzám neverí
Európska komisia po neúspešnej desaťročnej párovej terapii s Viktorom Orbánom pochopila, že autokrati zneužijú jemné náznaky, interné upozornenia a neplatí na nich apel na hodnoty.
Dnes sa Komisia neriadi videotvorbou Smeru ani insitnou právničinou ministerstva spravodlivosti. Robert Fico to mohol tušiť už skôr, ako sa stal premiérom, keď Ursula von der Leyenová neprejavila ani len znepokojenie nad jeho listom o vládnom terore proti vtedajšej opozícii.
Zjavne sa jej vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach nezdalo ako terorizovanie a politická perzekúcia. Momentálne je Komisia znepokojená tým, ako sa táto korupcia vyšetruje. A to nielen v prípade, ak si niekto odlieva európske peniaze.
Posledná hodnotiaca správa Komisie je jasná: Slovensko je na jednej úrovni s Maďarskom na mape Komisie, nielen geograficky, ale aj v intenzite hrozieb pre právny štát. Je definitívne orbánovskou guberniou.
Čítajte: Brusel Ficovým slzám neverí
Čo ak dostanete infarkt v Trenčíne?
Ak niekto v trenčianskom regióne dostane infarkt, prevozu na nemocničný stôl sa nemusí dožiť, keďže vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne kolabuje kardiocentrum, ktoré ľudí s akútnymi stavmi ošetrovalo. Dôvodom kolapsu je to, že šéf nemocnice Michal Plesník ku koncu júna odvolal primára kardiologického oddelenia Petra Blaška, ktorý centrum vybudoval a zastrešoval.
Po tom, ako Plesník odvolal šéfa kardiocentra, dala výpoveď aj prevažná väčšina jeho lekárov. Na kardiologickom oddelení je teraz tak málo lekárov, že nedokážu postaviť riadne služby, vysvetľuje situáciu môj kolega Ján Krempaský.
Čítajte: V Trenčíne skolabovalo kardiocentrum. Ľudia s infarktom sú v ohrození
Prečo nás to zaujíma?
Zdravotníctvo je jeden z tých rezortov, ktoré by nemali byť spolitizované, a mali by byť pod ostrou kontrolou verejnosti. Ak niekto zlyhá zásadným spôsobom, tak sa životy neohrozujú selektívne, teda nielen tých voličov, ktorí vo voľbách napríklad volili liberálne strany, ale úplne všetkých.
Čítajte: Naozaj sa nič nedeje v trenčianskom kardiocentre?
Kedy si to všimne volič Fica?
Podľa publicistu Sama Marca očakávanie, že pol roka po voľbách zrazu voliči koalície radikálne prehodnotia svoje rozhodnutie a preferencie vládnych strán viditeľne klesnú, nemá racionálny základ.
Marec verí, že aj voliči koalície „si už pomaly začnú klásť aj otázku, či k naplneniu ich očakávaní dochádza“, aj keď to nebude hneď.
No nespokojnosť sa zbiera. „Niekomu môže po zbombardovaní nemocnice začať prekážať postoj k Ukrajine, niekomu reči o rakovine, niekomu Pellegrini vo vile, v ktorej nebýva. Niekomu nová daň alebo jednoducho to, že jeho očakávania neboli naplnené.”
Čítajte: Nespokojnosť sa zbiera. A zbiera sa vždy
Ďalšie texty, ktoré vás zaujali:
- Prišli Poliaci a zrazu nabehli miliónové dlhy. Ako sa podniká na severe Slovenska
- Miliardové nákupy do obrany majú pokračovať. Čo vojaci majú, čo budú mať a čo by mať chceli?
- Poláková vraj ohrozovala zdravie baletiek, Drlička ju chcel odvolať potichu
Ďakujem, že nás čítate.

Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME