Milé čitateľky, milí čitatelia,
neprekvapivo, aj prezident USA Donald Trump mal nápad, ako liečiť covid. V roku 2020, na konci svojho prvého cyklu, sa zamyslel, že ak výskum potvrdzuje, že dezinfekčné prostriedky zničia vírusy na povrchoch v priebehu minúty, možno „existuje spôsob, ako by sme to mohli urobiť injekciou dovnútra“. Dodal, že by bolo zaujímavé to skontrolovať. Zauvažoval aj nad tým, že keby pacientov ožarovali UV osvetlením, možno by sa uzdravili z covidu.
Našťastie, vášnivá reakcia vedcov a lekárov ho zastavila, aby tento svoj nápad zadával ako úlohu niektorému z amerických ústavov.
Roberta Fica nezastavili pred zaťažovaním štátneho ústavu nezmyslami ani odborníci, virológovia alebo lekári. Má svoje ciele a v ceste mu nebude stáť ani veda, ani náklady, ale ani presvedčenie veľkej časti spoločnosti, že Peter Kotlár je šarlatán.
Jeho kabinet zadáva Slovenskej akadémii vied, aby urobila analýzu mRNA vakcín proti covidu, keďže Kotlár „zistil“, že obsahuje enormné množstvo ľudskej DNA. Fico zadáva vedcom úlohu na základe analýzy, ktorú nepreskúmali žiadne lekárske autority.
Vláda dokonca pozastavila nákup mRNA vakcín, kým SAV nepripraví štúdiu.
Dokonca ani veľmajster propagandy Viktor Orbán nemal vlastného šarlatána typu Kotlár. Zato však v roku 2021 oznámil, že „máme všetky dôvody dúfať, že budeme mať vlastnú vakcínu“. Zároveň dodal aj futbalové prirovnanie: „Rozčuľuje ma, keď niekto v 67. minúte zápasu zakričí konečný výsledok.“ Takže nič konkrétnejšie nepovedal. V tom čase maďarské médiá priniesli správu, že vakcína sa bude volať Hungarikum a Rusko by malo dodať modernejšiu technológiu potrebnú na výrobu vakcíny Sputnik. Vakcína nebola dodnes schválená a Maďarsko ďalej nakupuje „západné“ vakcíny.
Keď už spomíname Sputnik, treba dodať, že aj táto vakcína bola zbraňou v hybridnej vojne, ktorú Rusko zintenzívnilo už v čase covidu.
Je komické a asi súčasť Ficovej „slovenskej“ politiky predpokladať, že SAV zistí niečo, čo napríklad oveľa lepšie vybavené svetové laboratóriá nezistili. Dokonca ani Nobelova komisia, keďže v roku 2023 udelili Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu maďarskej biochemičke Katalin Karikóovej a jej americkému kolegovi Drew Weissmanovi za prelomové objavy v oblasti mRNA technológie, ktoré umožnili vývoj vakcín proti covidu.
Pravdepodobne neexistuje na Slovensku človek, ktorý by nepoznal niekoho vo svojom okolí, kto zomrel na covid. Neútočil na nás len vírus, ale aj armáda dezinformátorov, ktorí nachádzali izoláciou obrábanú pôdu pochybností dokonca aj vo vzdelaných mozgoch. K tejto armáde sa pridávali aj zmätení, vystrašení občania, ktorí sa zrazu ocitli v záplave informácií od prírodných liečiv cez kloktanie savom až po veterinárny ivermektín.
Fico dodnes zneužíva tieto emócie a chce zožať úrodu z toho, čo zasiali títo dezinformátori. Chce odvádzať pozornosť od faktu, že jeho vládu držia pokope len politické pozície a súdržnosť podozrivých alebo obvinených z rôznych trestných činov.
Keď počas covidu Robert Fico vystupoval proti očkovaniu, zdržanlivosti v spoločenských kontaktoch alebo v nosení rúšok, hovorila som si, že keby vládol, pravdepodobne by podporoval všetky kroky, ktoré odporúčajú zdravotníci. Myslela som si, že by ako predseda vlády neriskoval zdravie občanov, prípadne ich životy. Dnes si to už nemyslím.
Zomrel pápež František
„Nebojte sa dobra ani toho, aby ste boli milí,“ povedal na konci kázne počas svojej inaugurácie za pápeža 19. marca 2013. „Byť milý a nežný nie je vlastnosťou slabých, práve naopak, je znamením sily ducha a schopnosti byť pozorným, empatickým, skutočne otvoreným k druhému a je schopnosťou milovať,“ dodal.
Tento citát pre vás vybral môj kolega Ján Krempaský, ktorý cez viacero textov vyrozprával pápežský príbeh Jorgeho Bergoglia, o jeho empatii voči chudobným a vytláčaným na okraj spoločnosti, ústretovosti ku gejom a rozvedeným.
Ak vás zaujíma, kto by mohol byť ďalším pápežom a prečo to určite nebude nikto zo Slovenska, prečítajte si aj ďalšie texty od kolegu Krempaského.
Čítajte: Zapečatia Bronzovú bránu a prsteň symbolicky rozlomia. Čo sa deje vo Vatikáne po pápežovej smrti?
Čítajte: Prečo nemáme šancu na pápeža? S nikým z biskupov nemal František blízky vzťah
Osloboditeľ cirkvi
František sa viac ako iní pápeži prejavoval svojou teologickou a ľudskou snahou pochopiť tlak moderného sveta na moderného človeka, píše publicista Michal Havran a spomína si, ako počas „veľkých obradov sa do tradičnej ceremoniálnosti dostávali nové artefakty – zakrvavená ukrajinská vlajka z Buče – ako vzdialený odkaz na iný artefakt mystického katolicizmu – turínske plátno“.
Podľa Havrana jeho „verejné symbolické gestá vracajúce rímskokatolícku cirkev späť k láskavosti a súcitu v realite utrpenia, genocídy a vojny, vo svete nerovností, pripomínanie zlej ekonomickej situácie v krajinách tretieho sveta z neho do veľkej miery urobili skôr pútnika po ľudskom utrpení, čo ho vzďaľovalo od prostredia prázdneho klerikalizmu a pokrytectva“.
Čítajte: Odišiel pápež, ktorý oslobodil cirkev od strachu 19. storočia
Korupcia bola pre pápeža Františka diablovým trusom
„Hriešnikov áno, skorumpovaných nie,“ povedal pápež František v roku 2013 počas jednej zo svojich ranných meditácií, keď vysvetľoval rozdiel medzi hriešnikom, ktorý si uvedomuje svoj pád a hľadá odpustenie, a skorumpovaným človekom, ktorý vedome škodí cirkvi aj spoločnosti.
Dvojaký život skorumpovaných nazval „nalakovaným rozkladom“. Korupciu neskôr označil za gangrénu ľudu, starobylé zlo či „diablov trus“. V čase, keď viaceré vlády svojim voličom hovoria, že korupcia je menšie zlo než ich vymyslení nepriatelia, je tento odkaz nesmierne dôležitý.
Čítajte: Nalakovaný rozklad. Aký je Františkov odkaz mocným?
Ďalší člen do klubu plagiátorov v slovenskej politike
Kolega Peter Kováč zistil, že Marián Kéry v roku 2004, v čase, keď už bol okresným predsedom Smeru, odpísal takmer jedna k jednej diplomovú prácu svojej bývalej spolužiačky z gymnázia. Získal tak titul magister.
Kéry odovzdal prakticky totožnú prácu, akú štyri roky pred ním obhájila študentka Martina Brodňanová. Obaja študovali na Univerzite Konštantína Filozofa, konkrétne na Katedre ruského jazyka a literatúry, a obaja písali svoje práce na tému Zobrazenie človeka v Belkinových poviedkach Puškina.
Práce sa zhodujú nielen v názve. Rovnaký je aj rozsah textu, zoznam použitej literatúry a s výnimkou niekoľkých štylistických odchýlok aj samotný text. Líšili sa len odborní konzultanti, ktorí mali na študentov pri písaní prác dohliadať.
Peter Kováč oslovil aj univerzitu s otázkou, ako budú v prípade Kéryho postupovať. Bude zaujímavé sledovať, ako sa Katedra ruského jazyka a literatúry zachová.
Čítajte: Gröhlinga nazval plagiátorom. Denník SME teraz zistil, že poslanec Smeru odpísal celú diplomovku
Prečo nás má zaujímať diplomovka smeráka?
Prečo médiá venujú toľko pozornosti plagiátorom v politike? Nielen preto, že kto odpíše diplomovku, zrejme je schopný aj iných nečestností a darebáctiev. Krádež a privlastňovanie si myšlienok sa stávajú ešte citlivejšími v čase dezinformácií, digitálne zmanipulovaných videí a rozmachu umelej inteligencie.
Ako môžu politici, ktorí sami kedysi podvádzali a pýšia sa titulmi, ktoré si neodpracovali, vytvárať legislatívu na regulovanie týchto nebezpečných javov? Ako budú univerzity obhajovať integritu svojich osvedčení a diplomov, ak sa dostatočne nahlas neozvú v prípade verejne činných plagiátorov?
Čítajte: Prečo nás má zaujímať Kéryho diplomovka?
Vlny
Prišli vojaci a na uliciach sa strieľalo, ale to nebolo to najhoršie, čo sa Čechom a Slovákom 21. augusta 1968 dialo. Režisér Jiří Mádl vo filme Vlny vystihol, ako násilne komunisti vpadli do našich životov a zničili v ňom všetko pekné, aj nádej. 16. apríla odovzdávala Slovenská filmová a televízna akadémia národné filmové ceny Slnko v sieti a Vlny sa okrem iných stali víťazom v hlavnej kategórii.
Kolegyne Kristína Kúdelová a Zuzana Kizáková vás sprevádzali počas oceňovania a vysvetľovali, prečo film Vlny tak silne rezonoval.
Čítajte: Hrycová: Odvaha sa nezačína veľkými činmi. Začína sa malým nie, keď všetci hovoria áno
Ďakujem, že čítate môj newsletter, vážim si to. Ak ho chcete dostávať priamo do vášho mailboxu, prihlásiť sa môžete tu.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
