Recyklujete a tvárite sa, že bojuje proti klimatickej zmene? Nerobíte to správne

Lákajú ma odľahlé krajiny. Vždy som chcel vidieť Island, Himaláje a tieto sny som si v minulých rokoch splnil. Ale stále by som rád videl Patagóniu alebo sever Nórska za polárnym kruhom. Ak si aj odmyslíme financie, väčšina z týchto lokalít je pre bežného človeka dostupná najmä letecky.

Vlani pred vypuknutím pandémie som mal pripravenú cestu na Lofoty na severe Nórska. Plánoval som ju v čase, keď som sa už intenzívne zaoberal otázkou zmeny klímy a aj tým, ako ja ako jednotlivec môžem prispieť boju proti klimatickej zmene. Intenzívne som rozmýšľal nad tým, či tam musím letieť a hľadal možnosti, ako sa tam dopraviť inak. Ponúkal sa vlak.

Aj keď s mnohými otázkami v hlave, predsa len som pred rokom v januári kúpil letenky. Najskôr do Osla a potom vnútroštátny let do Tromsa za polárnym kruhom. Potom prišla pandémia. Zavreli sa hranice, letecké spoločnosti zrušili lety. Rastúca výčitka svedomia v mojom vnútri sa dočasne vyriešila sama od seba.

Zmenou klímy, osvetou a vzdelávaním som sa začal zaoberať približne pred rokom a pol. Dostával som od mnohých priateľov a známych podobnú otázku, aká sa točila aj v mojej hlave: Čo môžem urobiť ja osobne preto, aby som čo najviac pomohol v boji proti klimatickej zmene? Čo môže urobiť každý z nás?

Náš odtlačok na Zemi

Odpovede na takto položenú otázku sú v zásade jednoduché. Rýchle zníženie emisií skleníkových plynov až na úroveň uhlíkovej neutrality je prvý nevyhnutný krok. Každá vypustená tona emisií oxidu uhličitého prispieva k zvyšovaniu jeho koncentrácie v atmosfére a tým pádom k otepľovaniu.

Séria o klimatickej kríze

Dá sa zníženie prepočítať na jedného človeka? Nepochybne. Prídeme k správnym odpovediam na naše vyššie položené otázky? Tu to začína byť komplikovanejšie.

Keďže je celá naša existencia závislá od energie a tá sa ešte stále prevažne vyrába prostredníctvom fosílnych palív, vieme relatívne presne vyrátať, ako každý z nás zaťažuje planétu. Každý jeden produkt, ktorý kúpime, každá jedna činnosť, ktorú vykonáme, totiž má svoj odraz v množstve vyprodukovaných emisií. Tento ukazovateľ nazývame osobná uhlíková stopa.

Jeden priemerný človek na Zemi vyprodukoval v roku 2017 ročne 4,7 tony oxidu uhličitého. Na to, aby sme udržali oteplenie na úrovni 2 stupne Celzia, ktorému sa väčšina ekosystémov či organizmov vrátane nás dokáže prispôsobiť, musíme do roku 2050 znížiť uhlíkovú stopu každého jedného človeka na zemi na 2,1 tony. Kým napríklad priemerný obyvateľ USA vyprodukuje oveľa viac ako desať ton oxidu uhličitého ročne, obyvateľ Slovenska približne 6,5 tony.

Štyri hlavné opatrenia

Otázkou ako môžeme najefektívnejšie znížiť svoju uhlíkovú stopu sa zaoberal výskum Setha Wynesa a Kimberly A Nicholasovej z Centra štúdií trvalo udržateľného rozvoja na univerzite vo švédskom Lunde. Zoradili rebríček 148 individuálnych opatrení, ktorými môžu ľudia prispieť k boju proti klimatickej kríze.

Až 2,5 tony emisií priemerného človeka pochádza z používania auta. Druhým je obmedzenie letov. Štúdia hovorí, že vynechanie jedného letu cez Atlantik ušetrí 1,8 tony oxidu uhličitého na osobu, ale pri kratších letoch to nie je výrazne menej. Vzdanie sa lietania úplne je jedným z najlepších spôsobov boja proti klimatickej zmene.

Človek, ktorý si upraví svoj energetický mix a používa energie iba z obnoviteľných zdrojov, dokáže ušetriť 1,5 tony oxidu uhličitého ročne. Zmena stravovania a obmedzenie mäsa výrazne znižuje uhlíkovú stopu. Prechod na vegetariánstvo zníži vaše osobné emisie o 0,8 tony ročne.

Ostatné opatrenia sú v porovnaní so spomenutými skôr symbolické.

Už pred časom som prestal pravidelne používať auto, hoci stále jedno vlastním. Posledné tri roky väčšinu času stojí pred domom. Po meste sa presúvam na bicykli, prípadne mestskou hromadnou dopravou, len keď sa potrebujem cestovať na väčšiu vzdialenosť mimo mesta, sadám za volant.

Ale keď som vlani vypočítal, aká je moja uhlíková stopa a zahrnul som do výpočtu aj minimum najazdených kilometrov, žiaden let, trochu viac úsporného života, dosiahla moja ročná uhlíková stopa niečo cez 4,2 tony oxidu uhličitého.

O tretinu menej ako priemerná Slovenka či Slovák, ale stále takmer trikrát toľko, akoby bolo potrebných na dosiahnutie stavu uhlíkovej neutrality, ktorá jediná nám zabezpečí, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére a teda aj teplota nebude naďalej rásť.

Osobné je politické

Zároveň platí, že aj keby som ja osobne robil všetky zo spomenutých opatrení, v zásade riešeniu klimatickej krízy zásadne nepomôžem. A s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by nepomohlo ani keby to robili všetci čitatelia tohto článku.

Na to, aby sme dokázali zvrátiť klimatickú zmenu, na to, aby sme boli schopní dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, potrebujeme zásadnejšie, rýchlejšie a rozsiahlejšie zmeny. Oveľa dôležitejšie a podstatnejšie sú zmeny našich systémov dopravy, poľnohospodárstva, stavebníctva energeticky - teda komplexná transformácia ekonomiky na uhlíkovo neutrálnu.

Preto oveľa dôležitejšie než samotné individuálne kroky je zapojenie sa do snahy o zásadnú zmenu verejných politík. Keď chceme ľudí dostať z áut, musíme mať kvalitnú a dostupnú alternatívnu dopravu - MHD, vlaky, alebo cyklistické cesty, musíme zmeniť celkový spôsob prepravy ľudí aj tovaru. Keď chceme znížiť objem odpadu, musíme vytvoriť dostupný, zrozumiteľný systém cirkulárnej ekonomiky, nielen recyklovania odpadov. Keď chcem znížiť objem leteckej dopravy, musím vytvoriť fyzicky a podľa možnosti aj ekonomicky dostupnú sieť vlakovej dopravy. Keď chceme znížiť emisie z poľnohospodárstva a živočíšnej produkcie, musíme vytvoriť dostupné lokálne poľnohospodárstvo. A tiež si nepotrebujeme kupovať dvojeurové zelené odpustky u distribútorov elektriny, ale potrebujeme rozsiahlu zmenu energetických politík, energetickú obnovu budov či podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Pozor na falošné gestá

Vo štvrtok 22. apríla prebehol ďalší Deň Zeme. Keď sa pred 51 rokmi konal prvýkrát, úroveň koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sa pohybovala niekde okolo 324 častíc na milión. Dnes dosahuje historickú úroveň 420 častíc.

Široký záujem, ktorý Deň Zeme vyvolal na sociálnych sieťach v statusoch a postoch, prekvapil. Nechýbala azda jediná politická strana či jej predstaviteľ, jediná firma, jediný obchod, ktoré by si na sociálnych sieťach nepochválili zelenou témou, produktom, tovarom, vyhlásením.

Je to podobné ako s Valentínom a láskou, žiaľ, aj s Dušičkami a spomienkou na blízkych zosnulých. Redukujeme snahu, ktorá by mala byť stabilná a konzistentná, na jeden deň v roku, na jedno gesto, na jeden akt. Tu niekde sa skrýva aj zrada individuálnych zmien v boji proti klimatickej kríze.

Veľa ľudí, keď začne robiť jednu malú vec, ktorú považujú za svoj príspevok k riešeniu klimatickej krízy, na všetko ostatné rezignuje. Separujú síce plasty, čo klimatickú zmenu nijako nerieši, ale vyvážajú sa všade autom alebo pravidelne lietajú. Prestanú jazdiť na aute, aby si mohli dopriať let. Zaplatia si zelenú energiu, aby nemuseli prestať jazdiť autom.

Neznamená to, že by človek nemal meniť svoj spôsob života. Každý príspevok k zníženiu vlastnej uhlíkovej stopy sa počíta. Keď už nič iné, individuálne zmeny nás aspoň pripravuje na svet, v ktorom na konci dňa budeme musieť všetci žiť, ak chceme klimatickú zmenu zastaviť.

Ale najdôležitejšie je sa sústrediť na hlavný problém. A tým je zásadné a rýchle zníženie emisií skleníkových plynov.

Zacieliť na problém

Aká je teda odpoveď na otázku, čo mám robiť, ak chcem prispieť v boji proti klimatickej zmene?

Najefektívnejším opatrením je vytvárať, žiadať a presadzovať verejné politiky, ktoré prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov. Pri všetkej snahe jednotlivcov, pri všetkých tých osobných zmenách a zdravšom a ekologickejšom spôsobe života, najzásadnejšie rozhodnutia s celospoločenským a globálnym efektom, sa dajú dosiahnuť len politicky.

Len lídri a politická reprezentácia má schopnosť a možnosť presadiť okamžité a rýchle zmeny.

Podporovať namiesto leteckej železničnú dopravu, namiesto elektrárni na fosílne palivá zelené zdroje energie, podporovať elektromobilitu a zdaňovať spaľovacie motory, podmieňovať investície uhlíkovou neutralitou projektov, investovať do zvyšovania energetickej efektívnosti budov, zavádzať uhlíkové dane, aby ochránili pri týchto opatreniach ekonomiku, podporovať projekty na obnoviteľné zdroje alebo zákonom zakázať investície verejných prostriedkov do fosílnych projektov, zaviesť posudzovanie klimatických projektov, aj podporovať lokálne snahy o adaptačné a mitigačné opatrenia.

Väčšina politikov sa však dnes tvári, že klimatická zmena nie je jeden z najzávažnejších problémov, pred akými naša spoločnosť stojí. Časť z nich sa obmedzí na prázdne sľuby a falošné gestá, iní dokonca priamo odmietajú a spochybňujú už schválené klimatické záväzky.

Čo však dnes v boji proti klimatickej zmene naozaj potrebujeme, sú lídri, ktorí klimatickú zmenu zahrnú do svojich politík a každé jedno rozhodnutie budú robiť s ohľadom na klimatickú krízu.

Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.

Preto je dôležitý zásadný občiansky postoj a verejný tlak.

Podporujte klimatické aktivity vo vašom okolí, organizácie, ktoré presadzujú a navrhujú potrebné zmeny, zúčastňujte sa na protestoch, podpisujte petície. Ak chceme naozaj prispieť boju proti klimatickej kríze, musíme stať spoločnosťou, ktorej požiadavky budú brať politici skutočne vážne.

Preto najúčinnejšou a najdôležitejšou individuálnou zmenou je vznik spoločensky alebo politicky angažovaného jednotlivca – ktorý zmeny nielen žije, ale aj ich vytvára a snaží sa presadiť na celospoločenskej úrovni. To dnes v skutočnosti v boji proti klimatickej zmene potrebujeme.