Milé čitateľky, milí čitatelia,
žiadne jemné našľapovanie okolo najcitlivejšej politickej udalosti posledných desaťročí na Slovensku. Ruská propaganda sa chytila atentátu na Roberta Fica a všetko bolo jasné: útok zorganizovali liberálni globalisti a vybrali atentátnika napojeného na Ukrajinu. Bez dôkazov, dokonca aj bez akejkoľvek logickej línie.
Hoci Kremeľ považuje Roberta Fica za spojenca, nie je to empatia ani citlivosť k ľudskému utrpeniu, čo poháňa tieto kampane.
Čím väčší chaos na Slovensku, tým lepšie pre Rusko, keďže takéto tragédie oslabujú aj Európsku úniu. Dokonca môžu do určitej miery ovplyvniť aj výsledok volieb do Európskeho parlamentu.
Nie je vôbec náhoda, že Viktor Orbán, dokonca pár krokov kráčajúci pred ruskou propagandou, okamžite oznámil, že agenti vojny zaútočili na „mierového“ premiéra. Konkrétnejšie, že „ľavicový liberál“ zaútočil na Fica, lebo slovenský premiér je proti dodávke zbraní pre Ukrajinu.
To, že ľavičiarstvo útočníka je len výsledok mizerného prekladu jeho miesta bydliska Levice, nemôže ani spomaliť Orbánových propagandistov, keďže to mu v jeho vnútornej politike vyhovuje najviac. Roky hovorí, že George Soros financuje maďarskú ľavicu.
Po atentátoch na politikov všade vo svete existuje obava, že politici šok a strach využijú na sprísnenie zákonov, ktoré aj predtým obmedzovali slobodu slova alebo občiansku spoločnosť.
Slovensko podľa Andreja Danka sa, samozrejme, vyberá touto cestou. Samotný Danko už predostrel svoju „obžalobu“ na médiá pretkanú osobnou zášťou, nepravdami až klamstvami.
Danko dokonca niektorých šéfredaktorov aj menuje, čím z nich medzi svojimi sympatizantmi dlhodobo robí terče. Keďže podľa posledných prieskumov sa jeho SNS tacká na hranici zvoliteľnosti, je nerealistické očakávať, že Danko poľaví v útokoch a šírení agresivity. Nemá totiž alternatívnu ponuku.
Ak si niekto prejde jeho prejavy za posledné mesiace, nenájde tam návrhy, ako skvalitniť život občanov. Buď vysvetľuje svoje zlyhania, útočí na kritikov a oponentov, alebo sa dožaduje ďalších mocenských pozícií.
Je to zároveň aj čas čakania na prvé verejné slová Roberta Fica. Niektorí už napísali svoje viac-menej pesimistické odhady.
Nič také písať nebudem. Stále verím, že zodpovednosť za osud krajiny presahuje naše pocity. A, samozrejme, presahuje aj propagandistické skratky.
Myslím na Roberta Fica
Atentát je taká vážna vec, že u každého normálneho človeka vyvolá nejaký druh sebareflexie, skúmanie vlastných pocitov, od ľútosti cez empatiu a obáv až po otázky, ako sa to mohlo stať. Čo sa s nami udialo?
Väčšina novinárov tým procesom prechádza. Mnohí myslia na Fica, možno aj viac než niektorí jeho koaliční partneri, ktorí sú zaneprázdnení šľahaním vášní, a úprimne si želajú, aby sa zotavil.
Áno, aj ja myslím na Roberta Fica, predstavujem si momenty hrôzy a bolesť, ktorou prechádzal, a želám si, aby sa cez to všetko dostal. To však neznamená, že voči politike, ktorú predstavuje, nebudú novinári kritickí.
Čítajte: Myslíme na Roberta Fica, ale neprestaneme byť novinármi
Môže za to satirická stránka
Z viacerých vyjadrení Andreja Danka a spol. z posledných dní sa zdá, že za atentát na premiéra nemôže nikto iný ako satirická stránka plná memečiek a nekorektného humoru. Volá sa totiž Zomri a jej admini nosia vrecia na hlave. Netreba hľadať zložité paralely s už spomínanou krásnou, múdrou a vyspelou krajinou, stačí si spomenúť na Pussy Riot.
Keď Andrej Danko prská, že sa Zomri volá Zomri, a medzi riadkami podsúva, že ide o želanie smrti ťažko zranenému premiérovi, nežiada len jej premenovanie. Všetci tušíme, že satira by mu prekážala, aj keby sa volala akokoľvek nevinne. Napríklad Stožiar, Semafor či Výložky. Chce jej umlčanie, možno dokonca jej kriminalizáciu pod falošnou zámienkou, že rozdúchava nenávisť. To však nie je pravda.
Čítajte: SNS chce kriminalizovať humor
Bude teda zmier?
Naši čitatelia sa, samozrejme, pýtajú, čo sa teraz udeje v Smere? Aký bude vývoj v Hlase, posilní ho táto situácia? Ako vyzerá SNS zvnútra, dokedy budú mať trpezlivosť voči škandálom Andreja Danka? Na tieto otázky pre vás pripravili odpovede moji kolegovia Daniela Hajčáková a Michal Katuška.
Čítajte: Namiesto zmieru sa vzťahy vyostrujú. S čím Smer, Hlas a SNS prichádzajú po atentáte?
S čím sa nezmieri Boris Zala?
„A tak teda hovorím otvorene: nezmierim sa s pokusmi o zmenu režimu, nech už majú plazivý, alebo radikálny priebeh. A nevzdám sa práva priamo poukazovať na tých, ktorí sa o to usilujú. Obmedzovanie politickej súťaže a označovanie oponentov ako „zahraničných agentov“ a ako „protislovenské sily“ je známy slovník všetkých protidemokratických síl: naň sa veľmi rýchlo napájajú požiadavky na „očistu“ spoločnosti (fejsbuk je už plný takýchto výziev). V európskej histórii máme mnoho príkladov, ako takáto „očista“ môže vyzerať,“ píše Boris Zala, bývalý politik, ktorý roky spoluvytváral politiku Smeru, ale v roku 2016 po nezhodách zo strany odišiel.
Čítajte: Atentát a s čím sa ani po ňom nezmierim
Aká je rola Kaliňáka?
Bývalý politik Miroslav Beblavý sa zamyslel nad tým, aká je úloha Roberta Kaliňáka po atentáte na premiéra.
„Rovnako ako iní politici koalície, aj on drží pevne v rukách úlohu obete, snaží sa však pôsobiť vyváženejšie. Aspoň verbálne pripúšťa, že obe strany by si mali vstúpiť do svedomia, a z tohto zoznamu sebareflexie nevylučuje ani seba,“ píše Beblavý a dodáva, že svoju komunikačnú a politickú stratégiu stavia na posolstvách, ktoré teraz v slovenskej spoločnosti rezonujú.
„Ponúka zmierenie podmienené ospravedlnením tých, ktorí podľa neho roky démonizovali Roberta Fica a ďalších vládnych politikov. Kaliňák tak dáva najavo, že chce upokojenie situácie, ale len vtedy, ak prepíše minulosť do príbehu, ktorý Smeru vyhovuje, a skončí doterajšie veľmi tvrdé vymedzenie veľkej časti opozície a spoločnosti voči premiérovi a jeho strane.“
Čítajte: Prečo držať palce Kaliňákovi
Ďalšie články, ktoré vám pomôžu lepšie chápať vývoj po atentáte na premiéra:
- Otázka na odstúpenie Šutaja Eštoka je legitímna
- Uniknuté video s atentátnikom natočil príslušník úradu pre ochranu ústavných činiteľov, tvrdí Hamran
- Útočníka Cintulu poznali: Predhadzujú si ho nacionalisti aj liberáli. Nebol ani jedno
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
