Keď sa v polovici 80. rokov objavila nad južným pólom ozónová diera, cez ktorú prechádzalo nebezpečné množstvo UV žiarenia, vedecká komunita spozornela. Ak by sa zväčšovanie diery nepodarilo zastaviť, ľudský druh by bol vážne ohrozený.
Vedci veľmi rýchlo identifikovali, že rozpad ozónu v horných vrstvách atmosféry, a teda zväčšovanie diery, spôsobujú freóny - plyny, ktoré sa používali ako náplne do chladničiek či hasiacich prístrojov.
Stačilo ich zakázať a technologicky nahradiť. Politické elity volanie vedcov vypočuli a na prijatie opatrení sa našla dostatočná politická vôľa.
V rovnakom čase, ako svet bojoval proti freónom a zväčšovaniu ozónovej diery, prijala vedecká komunita ďalší konsenzus. Emisie oxidu uhličitého spôsobujú klimatickú zmenu, ktorá môže viesť ku globálnemu otepleniu, ktoré dostane ľudský druh na pokraj vyhynutia.
Ale kým rast ozónovej diery sa poradilo zastaviť a vrstva sa dokonca v uplynulých rokoch postupne obnovuje, objem oxidu uhličitého v atmosfére neustále rastie a v dlhodobom horizonte sa zrýchľuje.
Nevieme ju uchopiť
Klimatická kríza so všetkými svojimi hrozivými výskumami, prepočtami emisií oxidu uhličitého, globálnych skleníkových plynov, Keelingových kriviek, komplikovaných výpočtov radiačnej sily a modelov budúceho vývoja sa niekedy premieňa na zložitú a nepochopiteľnú masu viac či menej strašidelných vedeckých faktov.
Akoby sme ju nevedeli jednoducho uchopiť.
A pritom je to rovnako jednoduché, ako v prípade freónov): Ak neprestanete vypúšťať freóny, hrozí vám zánik. Ak neprestanete vypúšťať oxid uhličitý, hrozí vám zánik tiež.
Každá jedna ľudská činnosť, každý jeden produkt, od rannej kávy, cestu do práce autom či autobusom, obedy a telefonáty s rodičmi, dovolenky s priateľmi a výchova detí má za následok konkrétne malé čiastočky oxidu uhličitého, ktoré sa hromadia v atmosfére.
Oxid uhličitý dnes doslova poháňa našu civilizáciu a posledných štyridsať rokov, ktoré vedci na globálne otepľovanie upozorňujú, politici a firmy premrhali. Namiesto toho, aby hľadali a široko zapájali iné, alternatívne zdroje energie, opreli rast najmä o fosílne palivá.
Premárnili sme tak čas, ktorý sme mali na postupnú a relatívne bezbolestnú transformáciu ekonomiky aj spôsobu života. Dostali sme sa do bodu, keď musíme konať razantným spôsobom.
Ešte stále máme nádej, ale čaká nás komplexná zmena.
Emisie sa nepretekajú
“Nejazdím autom, preto môžem každý druhý mesiac letieť na výlet.” Alebo “platím si zelenú elektrinu, a preto môžem jazdiť autom, koľko chcem”.
Stretol som sa zaujímavým fenoménom, ktorý paradoxne prichádza najmä od ľudí, ktorí svoje klimatické vplyvy už aspoň čiastočne riešia. Sústredia sa iba na jednu oblasť, ostatné vytláčajú do úzadia.
Na klimatickú krízu však žiaľ neexistuje jedno zázračne a izolované riešenie, ako to s určitou mierou zjednodušenia platilo v prípade freónov.
Séria o klimatickej kríze
- Sme uprostred krízy a tvárime sa, že sa nič nedeje.
- Je to, akoby sme si v garáži pustili motor a ešte aj pridávame plyn.
- Horúčka, s ktorou nič nerobíme, povedie ku kolapsu
- Body, z ktorých niet návratu, sa nebezpečne blížia
- Keď si uvedomíme, že sa nám to vymklo z rúk, bude už neskoro
- Covid nám ukazuje, ako môže vyzerať katastrofické domino budúcnosti
- Budeme v kríze tí šťastnejší? Zabudnite
- Náš najlepší možný svet už nepočíta s návratom do normálu
- Zraziť krivku rastu bude náročné, ale musíme sa o to pokúsiť
- Recyklujete a tvárite sa, že bojuje proti klimatickej zmene? Nerobíte to správne
V septembri 2020 počas týždňa globálneho klimatického štrajku vydala organizácia Greenpeace správu o tom, že živočíšna výroba v Európskej únii produkuje viac emisií ako automobilová doprava.
Správa je pravdivá, ale závisí, na aké dáta sa pozeráme. Greenpeace do svojej analýzy zahrnul nielen priame emisie z chovu poľnohospodárskych zvierat najmä ošípaných a hovädzieho dobytka, ale aj energiu, ktorú sektor spotrebuje pri zabezpečovaní celého potravinového reťazca od výroby až po riešenie odpadov.
Štúdiu zverejnili v čase sprísňovania európskych klimatických cieľov a prípravy novej európskej poľnohospodárskej politiky (CAP) a jej cieľom bolo vytvoriť tlak na európskych politikov.
Do sveta však aj pre niektoré médiá a aktivistické skupiny išla správa o tom, ako je automobilová doprava len sekundárnym environmentálnym problémom. Táto téza sa široko zdieľala aj na sociálnych sieťach na Slovensku.
Komplexnosť klimatickej zmeny a krízy a rozsah potrebného riešenia nám nepomáha. Zmeny, pred ktorými stojíme, musia byť také zásadné a naprieč toľkými sektormi, že pri uvažovaní o nich sa neraz dostávame do slepej uličky.
Nestačí niekde znížiť množstvo emisií alebo zaviesť moderné postupy, aby sme inde mohli naďalej fungovať po starom. Rovnako nestačí, keď si myslíme, že sme schopní ovplyvniť klimatickú zmenu len prostredníctvom individuálnych riešení.
Nie sme.
Zacielenie pozornosti
Dôležité je neustále si pripomínať základné východisko. Klimatická zmena je zapríčinená globálnym otepľovaním, globálne otepľovanie je spôsobené hromadením nadmerného množstva oxidu uhličitého v atmosfére a to zapríčiňujú ľudia najmä spaľovaním fosílnych palív, ktoré sa v zemi ukladali milióny rokov.
Neustále rastúce ľudstvo je jednoducho mimoriadne energeticky náročné. Až 73 percent globálnych emisií pochádza z produkcie energie samotnej. Vďaka nej sa pohybujú naše autá, vznikajú a hrajú naše televízory, vďaka nej kúrime a svietime.
Energia spotrebovaná na dopravu - či už automobilovú, leteckú alebo lodnú - tvorí z tých 73 percent emisií 16 percentuálnych bodov, energia v domácnosti 17,5 percentuálnych bodov, energia využívaná v priemysle 24,2 percentuálnych bodov.
Zo zvyšných 27 percent emisií, pochádza až 18 percentuálnych bodov z poľnohospodárstva, využívania pôdy však aj vypaľovania či odlesňovania, teda v prvom rade to znamená jedlo, ktoré jeme, 3,2 z odpadu, a 5,2 tvoria iné ako energetické emisie najmä zo stavebného a chemického priemyslu.
Aj keď je na boj proti klimatickej zmene nevyhnutné globálne úsilie, do ktorého sa musia zapojiť všetky krajiny na planéte aj ich obyvatelia, svoje špecifiká má každý región či štát. Z nich následne vyplývajú lokálne riešenia na znižovanie množstva emisií.
Graf emisií oxidu uhličitého pre Slovensko sa v základných oblastiach podobá na ten celosvetový, ale znižovanie množstva emisií u nás bude vyzerať inak ako hoci len v susednom Česku - a úplne inak ako napríklad v prímorských krajinách.
Pohľad na rozdelenie zdrojov skleníkových plynov nám aj ako jednotlivcom dáva základné východiská, ktoré oblasti treba riešiť.
(zdroj: Faktyoklime.sk/SME/BS)Rozmýšľajme globálne, sústreďme sa na jednotlivé
Osobná zaangažovanosť a individuálne riešenia klimatickej krízy sa môžu hodiť. Intuitívne nám ponúkajú návod, ktoré oblasti si vybrať aj pri snahe o komplexnejšie zmeny.
Navyše v týchto oblastiach malými osobnými zmenami aj podporou veľkých systémových riešenia vieme zmysluplne ovplyvniť významnú časť emisií skleníkových plynov. Na aké oblasti by sme sa teda ako jednotlivci mali zamerať?
- osobná individuálna doprava - mobilita ako celok
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.- domáce úspory energie - energetická efektívnosť a energetika ako celok
- stravovanie - poľnohospodárstvo
- osobná spotreba a nákupy - cirkulárne hospodárstvo
Prirodzene na klimatickú krízu neexistuje jednoduché a isté riešenie. Ale chápanie zdrojov emisií, príčin, ako sme sa k nim dopracovali, vzťahov v celom systéme a možných riešení, ktoré môžu v týchto štyroch oblastiach urobiť neodborníci, bude dostatočným základom, aby sa z nás stali klimaticky angažovaní občania.
Výsledkom nášho snaženia môže byť napokon lepšia, zdravšia, ekonomicky spravodlivejšia, trvalo udržateľnejšia budúcnosť. To je svet, ku ktorému nielenže budeme musieť, ale najmä budeme chcieť smerovať.
