Autor je historik
Dramatický, vojnou a totalitným systémom rámcovaný vývoj na Slovensku v rokoch 1938 – 1944 netvorili iba takzvané veľké dejiny. Na území autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky žilo viac ako dva a pol milióna obyvateľov. Ich život bol ovplyvňovaný nielen politikou vládnuceho režimu a jeho propagandou, ale predovšetkým každodennými všednými ľudskými starosťami, radosťami, osobnými skúsenosťami, nádejami, ilúziami, strachom, sklamaniami, apatiou, bezradnosťou, hnevom i odhodlaním zmeniť existujúci stav.
V každom, ale hlavne v totalitnom politickom systéme, kde je potláčaná alebo úplne eliminovaná sloboda tlače a zhromažďovania, má bežný občan málokedy dostatočné množstvo informácií zo zákulisia dôležitých udalostí. Preto je ľahko manipulovateľný, podlieha vplyvu oficiálnej politiky a propagandy. Všetky spomínané faktory, ako aj sociálne, nacionálne, náboženské či generačné ukotvenie obyvateľov rozhodujúcou mierou určovali meniaci sa vzťah spoločnosti, jej jednotlivých vrstiev i konkrétnych občanov k novovytvorenému štátu a hlavne k jeho režimu. Ten od začiatku otvorene odmietal tradičnú liberálnu parlamentnú demokraciu.
80. výročie Slovenského národného povstania
Sériu textov o vojnovej Slovenskej republike a Slovenskom národnom povstaní pripravujeme v spolupráci so Slovenským protifašistickým hnutím. Zatiaľ vyšli:
- Peter Weiss: Bez Povstania by nebolo republiky. Boj sa opäť odohral v 90. rokoch
- Eduard Nižňanský: Tisov režim pálil na mnoho terčov - doma aj za hranicami
- Michal Schvarc: Predstavy ľudákov o nezávislosti narazili na brutalitu nacistických "ochrancov"
- Ivan Kamenec: Nastolenie totality išlo vláde hladko, ale ilúzie časom striedalo rozčarovanie
- Miloslav Szabó: Za „pravú rodolásku a sociálnu spravodlivosť“, proti „bacilom talmudistického učenia“
- Marian Uhrin: V Povstaní sa muselo improvizovať aj pri zbrojení, zásobovanie malo trhliny
- Marek Syrný: Kľukatá cesta k ťahaniu za jeden povraz
- Stanislav Mičev: Bojovalo sa proti nacizmu aj za životnú úroveň ľudí
Neoddeliteľnou súčasťou tohto úsilia bolo hľadanie domácich i zahraničných nepriateľov národa a štátu. Ak ich nenašiel, tak si ich vykonštruoval, najradšej medzi menšinovými skupinami obyvateľov, a odôvodnil tak nastolenie nedemokratických metód vládnutia a potláčania akýchkoľvek prejavov nesúhlasu. Nepriateľom alebo nepohodlnou osobou sa mohol stať každý občan. Bola to cesta k cieľavedomému budovaniu autoritatívno-totalitného režimu so špecifickými črtami domáceho, teda slovenského fašizmu.
Postoj konkrétnych vrstiev obyvateľstva i jednotlivcov k štátu, k jeho režimu, resp. k jeho vedúcim predstaviteľom, mal svoju vnútornú, neraz protirečivú, často sa meniacu podobu a príčiny. Trochu zjednodušene povedané: od nadšenej podpory alebo aspoň akceptácie, cez ilúzie, ľahostajnosť a sklamanie až po opozíciu prerastajúcu do aktívneho odboja.
